Minulý pondelok bol zverejnený kľúčový konjunkturálny indikátor dynamiky svetovej ekonomiky, globálny kompozitný index nákupných manažérov PMI a to za mesiac apríl. Index mierne, o desatinu bodu vzrástol z 52,3 bodov na 52,4 bodov, takže dynamika svetovej ekonomiky ďalej mierne zrýchlila. Táto akcelerácia svetovej ekonomiky pritom prebieha už od minulého novembra. Ak by sme sa pozreli na rozdelenie medzi dva základné ekonomické sektory, priemysel a služby, tak priemyselný sektor zaznamenal určité zhoršenie, pretože globálny index nákupných manažérov PMI v priemysle poklesol o tri desatiny bodu na 50,3 bodov. Expanzia svetového priemyselného sektora je tak v tejto chvíli už pomerne slabá. Na druhú stranu sektor služieb vykázal zlepšenie, pretože globálny index nákupných manažérov PMI v službách vzrástol o tri desatiny bodu na 52,7 bodov, čo indikuje pomerne solídne momentum.
Ak by sme sa pozreli na kľúčové ekonomiky, tak v apríli pomerne výrazne spomalila americká ekonomika, pretože oba kompozitné indexy PMI pomerne výrazne poklesli. Na druhej strane bolo toto americké hospodárske spomalenie vykompenzované pomerne výrazným zlepšením v eurozóne, resp. v Nemecku. Celkovo je však situácia európskej ekonomiky aj naďalej pomerne veľmi zložitá, pretože predovšetkým európsky priemyselný sektor sa podľa indexov PMI stále nachádza v pomerne hlbokej kríze.
Blíži sa v USA druhá veľká inflačná vlna? Domnievam sa, že pravdepodobnosť tohto negatívneho scenára je teraz pomerne vysoká. V nasledujúcom období by sme sa preto mohli priblížiť neslávne preslávenému vývoju zo 70. rokov minulého storočia, kedy americká ekonomika zažila dve masívne inflačné vlny, pozri nasledujúci graf.
Po prvé, jadrová inflácia, ktorá očisťuje celkovú infláciu o volatilné položky cien energií a potravín a ktorá zároveň lepšie odráža fundamentálne dopytové tlaky v danej ekonomike, sa teraz v USA z krátkodobého pohľadu trendovo blíži 5 %, čo je oproti dvojpercentnému cieľu Fedu podstatne vyššia hodnota .
Po druhé, ceny väčšiny komodít od začiatku roka pomerne silne rastú. Napríklad ropa a meď od začiatku roka zdraželi o približne 10 %. Vývoj na komoditnom trhu tak rozhodne v nasledujúcich mesiacoch bude inflačné tlaky zvyšovať a to z ponukovej strany ekonomiky.
Po tretie, americká vláda hospodári s doslova gigantickým rozpočtovým deficitom, ktorý sa teraz pohybuje okolo bezprecedentnej úrovne 6 % HDP. Prostredníctvom rozpočtového deficitu sa do americkej ekonomiky dostávajú novo „vytvorené“ peniaze a tým výrazne posilňujú inflačné tlaky.
Po štvrté, pokračujúca deglobalizácia, snahy o skracovanie dodávateľsko-odberateľských reťazcov a presúvanie priemyselných kapacít z Európy do USA má pre americkú ekonomiku tiež veľmi silný inherentný inflačný charakter.
A konečne po piate, inflačné očakávania v americkej ekonomike v posledných mesiacoch tiež pomerne výrazne vzrástli s tým, že podľa tzv. inflačných „breakeven“ sadzieb sa teraz na horizonte nasledujúcich piatich rokov očakáva priemerná miera inflácie pomerne výrazne nad dvojpercentným cieľom Fedu. Inflačné očakávania v americkej ekonomike preto teraz rozhodne dobre ukotvené na inflačnom cieli nie sú.
Finančné trhy teraz stále oceňujú, podľa derivátových kontraktov Fed funds futures, jedno až dve zníženie základných úrokových sadzieb Fedu po štvrť percentnom bode do konca tohto roka. Inflačný vývoj a najmä inflačný výhľad je teraz však tak silne nepriaznivý, že akékoľvek zníženie základnej úrokovej sadzby Fedu fed funds rate je do konca tohto roka podľa môjho názoru veľmi málo pravdepodobné. Dokonca sa v tomto ohľade v poslednom období objavili špekulácie, napríklad zo strany bývalého ministra financií Larryho Summersa, že ďalším pravdepodobným krokom Fedu bude naopak zvýšenie základných úrokových sadzieb.
Či tak alebo onak, súčasná trajektória inflácie v americkej ekonomike je veľmi silne znepokojujúca. Inflačné 70. roky minulého storočia by sa preto aspoň teoreticky mohli opakovať alebo aspoň do určitej miery „rýmovať“. A to má aj nepriaznivé dôsledky ohľadom investičného výhľadu na stále silne nadhodnotené americké akcie, najmä zo sektora informačných technológií, a tiež americké vládne dlhopisy, najmä tých s dlhšími splatnosťami.
Nasledujúci graf ukazuje kumulatívnu dynamiku korporátnych ziskov (earnings per share – EPS) indexu Bloomberg Magnificent 7, teda najväčších siedmich amerických spoločností a celotržného indexu amerických akcií S&P 500 a to od začiatku roka 2019. Na grafe môžeme jasne vidieť, že spoločnosť z „Magickej sedmičky“ skutočne rástla enormne silne a výrazne preto prispela k rastu cien akcií týchto spoločností. Avšak graf tiež jasne indikuje, že korporátne zisky v rámci indexu S&P 500 v posledných dvoch rokoch viac či menej stagnujú. A vzhľadom na to, že „Magická sedmička“ tvorí približne štvrtinu trhovej kapitalizácie indexu S&P 500, je úplne zrejmé, že väčšine amerických spoločností sa v posledných rokoch príliš nedarí zvyšovať korporátny zisk, resp. veľmi významné percento amerických korporácií v posledných rokoch zaznamenáva dokonca absolútny pokles ziskovosti. V tomto ohľade sa potom domnievam, že aktuálny P/E indexu S&P 500 na úrovni 25-násobku ročných ziskov je úplne nezmyselne vysoké a zároveň indikuje, že je americký akciový trh v priemere stále veľmi výrazne nadhodnotený.
Pokiaľ ide o vývoj na finančných trhoch v minulom týždni, veľmi slušne sa darilo akciám. Na druhú stranu pri dlhopisoch to už také veselé nebolo.
Globálny akciový index MSCI All Country World pripísal zisk 1,7 %. Zo sledovaných trhov pritom zaznamenali najvyšší zisk európske akcie, ktorých index STOXX Europe 600 vzrástol o 3,0 %. Veľmi slušne si viedli aj čínske akcie, ktorých index MSCI China pripísal zisk 1,9 % a od začiatku roka je už o 10,8 % vyššie. Na druhú stranu najväčšiu stratu zaznamenali indické akcie, ktorých index MSCI India odpísal 1,6 %.
Globálny dlhopisový index odpísal 0,1 %, pričom priemerný globálny dlhopisový výnos do doby splatnosti vzrástol o dva bázické body na 3,94 %.
Michal Stupavský
Investiční stratég