Svetová ekonomika citeľne spomaľuje. Globálne indexy nákupných manažérov (Purchasing Managers Indices – PMI) za august sú toho jasným dokladom. Pri týchto enormne dôležitých predstihových ekonomických indikátoroch je pritom kľúčová hranica 50 bodov, ktorá oddeľuje ekonomickú expanziu od ekonomickej kontrakcie. Globálny index nákupných manažérov v priemysle v auguste poklesol z júlových 51,1 bodov na 50,3 bodov a udržal sa tak veľmi tesne nad 50 bodovou hranicou. Aj tak sa však jasne ukazuje, že priemyselnému sektoru dochádza z celkovej globálnej perspektívy dych. Navyše ešte podstatne horší výsledok zaznamenal globálny index nákupných manažérov v službách, ktorý poklesol z júlových 51,1 bodov na 49,2 bodov. Sektor služieb je tak v tejto chvíli z celkovej globálnej perspektívy už v miernej kontrakcii.
Kľúčovým dôvodom tejto negatívnej dynamiky je samozrejme extrémne zvýšená inflácia, ktorej priemerná globálna hodnota je v tejto chvíli na 10 %, čo je najvyššia hodnota za niekoľko posledných dekád. Hoci nominálne mzdy pomerne slušne rastú, reálna inflačne očistená dynamika miezd je v tejto chvíli samozrejme silne záporná, pretože nominálny rast je podstatne nižší ako aktuálna miera inflácie. Spotrebitelia tak majú stále hlbšie do vrecka, čo celková globálna slabosť sektora služieb podľa indexu PMI evidentne indikuje. Celkový obrázok aktuálnej dynamiky svetovej ekonomiky a výhľad do ďalších šiestich mesiacov potom indikuje globálny kompozitný index nákupných manažérov, ktorý je určitým váženým priemerom indexov v priemysle a v službách. Ten pritom klesol z júlových 50,8 bodov na 49,3 bodov. Môžeme preto teraz jednoznačne tvrdiť, že mierna recesia svetovej ekonomiky je v tejto chvíli priamo na spadnutie. Klesajúca dynamika svetovej ekonomiky bude mať pritom logicky negatívny vplyv na dynamiku korporátnych fundamentov burzovo obchodovaných korporácií (tržby, zisky, cash flow a dividendy). Tie by preto mohli v nasledujúcich kvartáloch v medziročnom porovnaní mierne dokonca klesať. Aj kvôli týmto negatívnym fundamentálnym faktorom máme teraz akcie v rámci celkovej globálnej akciovej alokácie voči benchmarkom alebo porovnávacím indexom mierne podvážené. Inak povedané náš základný akciový scenár teraz počíta s tým, že akciové poklesy budú v nasledujúcich týždňoch pravdepodobne pokračovať.
Pokračovanie akciového poklesu by tiež malo byť podporené argumentom, že globálne akciové trhy sú v tejto chvíli stále skôr predražené. Túto nadhodnotenosť globálnych akciových trhov pritom veľmi dobre ilustruje valuačný indikátor Warrena Buffetta, ktorý je definovaný ako pomer celkovej globálnej akciovej trhovej kapitalizácie na globálnom nominálnom HDP. Na grafe môžeme vidieť, že aktuálna hodnota tohto valuačného indikátora je 104 %, čo je pomerne výrazne nad úrovňou dlhodobého priemeru, resp. približne na úrovni dlhodobého priemeru plus jednej štandardnej odchýlky. Domnievame sa, že by sa táto globálna akciová valuácia mala v rámci dynamického procesu navracania sa k priemeru (mean-reversion) minimálne priblížiť k svojmu dlhodobému priemeru, čo by zodpovedalo poklesu hlavných akciových indexov o ďalších 10-15 %. Ak by sa takýto ďalší akciový pokles skutočne realizoval, rozhodne by sme zvažovali taktické zvýšenie akciovej váhy v rámci našej globálnej akciovej alokácie.
ECB vo štvrtok zvýšila v súlade s trhovým konsenzom hlavnú depozitnú úrokovú sadzbu o 75 bázických bodov z nuly na 0,75 %. Išlo tak o najväčšie jednorazové zvýšenie úrokových sadzieb v histórii eurozóny. Prezidentka ECB Christine Lagardeová pritom na tlačovej konferencii jasne indikovala, že ďalšie zvyšovanie úrokových sadzieb bude na nasledujúcich zasadnutiach určite nasledovať. Domnievame sa však, že ECB je v tejto chvíli jednoznačne a výrazne „za inflačnou krivkou“, pretože bojovať s takmer 10% infláciou úrokovými sadzbami pod jedným percentom môže byť dosť krátkozraké. Navyše ECB na predchádzajúcom zasadnutí oznámila prakticky neobmedzené kvantitatívne uvoľňovanie, ktoré bude používať podľa potreby. Musíme si však tiež priznať, že ECB je z celkového pohľadu vo veľmi delikátnej situácii. Na jednej strane musí bojovať s rekordnou infláciou a na druhej strane nesmie menové podmienky sprísniť až príliš, aby neohrozila veľmi krehkú situáciu na trhu s vládnymi dlhopismi a všeobecne dlhovou udržateľnosťou. Pomer vládneho dlhu k HDP sa totiž teraz v eurozóne pohybuje približne na 100 %, preto si je ECB samozrejme dobre vedomá toho, že prílišné sprísnenie menových podmienok by bohužiaľ mohlo opäť vyvolať značné špekulácie na tému ďalšej európskej dlhovej krízy. Koniec koncov výnosy do doby splatnosti vládnych dlhopisov krajín eurozóny v posledných mesiacoch pomerne prudko rástli, a to aj napriek vykonávanému kvantitatívnemu uvoľňovaniu, čo k udržateľnosti dlhovej situácie rozhodne príliš neprospieva.
Pokiaľ ide o vývoj na finančných trhoch, akciám sa minulý týždeň darilo veľmi slušne, keď najširší globálny akciový index MSCI All Country World pripísal zisk 2,6 %. Na druhej strane sa opäť nedarilo dlhopisom, pretože najširší globálny dlhopisový index Bloomberg Barclays Global Aggregate Bond odpísal 0,8 % a od začiatku roka je na pomery dlhopisov vo veľmi silnom mínuse -16,5 %.
Michal Stupavský
Investičný stratég