Európsky štatistický úrad Eurostat v stredu zverejnil decembrové inflačné dáta za všetky členské krajiny Európskej únie a to na báze harmonizovaného indexu spotrebiteľských cien (Harmonized Index of Consumer Prices – HICP). Slovenská inflácia bola tretia najvyššia z celej EÚ na úrovni 6,6 % medziročne, česká dokonca najvyššia, pričom priemer celej EÚ predstavoval 3,4 %, teda ani nie polovicu slovenskej hodnoty.
Pritom za posledné štyri roky vzrástla cenová hladina v českej ekonomike o úplne bezprecedentných 35%! Kľúčový bol v tomto ohľade rok 2022, kedy vzrástla cenová hladina o 16 %.
Nemecký štatistický úrad Destatis v pondelok zverejnil
dáta o nemeckom HDP za štvrtý štvrťrok a celý rok 2023. V štvrťroku štvrťroka poklesla nemecká ekonomika medzikvartálne, teda oproti tretiemu štvrťroku, o 0,3 %. Tretí kvartál bol potom revidovaný o desatinu percenta nahor z -0,1 % na 0,0 %. Nemecká ekonomika tak len veľmi tesne unikla recesii, ktorá je definovaná ako pokles HDP v dvoch kvartáloch za sebou.
Za celý rok 2023 nemecká ekonomika poklesla o 0,3 % po raste o 1,8 % v roku 2022. Zároveň bolo nemecké HDP v roku 2023 oproti predpandemickému roku 2019 vyššie iba o 0,7 %, čo jednoznačne indikuje výraznú dlhodobú stagnáciu nemeckého hospodárstva.
Nemecká ekonomika sa pritom bohužiaľ graduálne deindustrializuje. Nasledujúci graf znázorňuje bázický index nemeckej priemyselnej výroby na báze mesačných dát. Aktuálna úroveň nemeckej priemyselnej produkcie je totiž na ťažko uveriteľnej úrovni z roku 2010 a 13 % pod historickým maximom z roku 2017! Jednoznačne sa tak ukazuje, že v medzinárodnom porovnaní úplne nekonkurencieschopné ceny energií, vrátane politiky zelenej tranzície (Energiewende / Green deal) a obrovská byrokracia si už skutočne na nemeckom hospodárstve začínajú vyberať krutú daň.
Zdroj: Bloomberg
Pokiaľ ide o českú priemyselnú produkciu, tak tá je na tom oproti tej nemeckej o niečo lepšie, keď je od roku 2017 zjavná aspoň stagnácia. Aj tak to však rozhodne tiež nie je žiadna veľká hitparáda.
Zdroj: Bloomberg
Na druhú stranu napríklad čínska priemyselná produkcia vzrástla podľa posledných dostupných dát Medzinárodného menového fondu od roku 2010 do novembra 2022 o 126 %!
Zdroj: Bloomberg
Pri pohľade na regionálne akciové valuácie je evidentné, že medzi najatraktívnejšie ocenené regióny v súčasnosti patrí predovšetkým stredná Európa, Latinská Amerika a Čína. Tieto regióny sú veľmi atraktívne ocenené ako na absolútnej báze, teda voči najširšiemu globálnemu akciovému indexu MSCI All Country World, tak aj na relatívnej historickej báze voči ich dlhodobým 10-ročným priemerom. Čo sa týka napríklad strednej Európy, jej P/E teraz činí 6,7x, čo je 63% diskont voči globálnemu indexu s P/E 18,3x. Zároveň sú teraz valuácie v strednej Európe oproti dlhodobému 10-ročnému priemeru na úrovni 11,2x o 40 % nižšie. Na druhú stranu ako najmenej atraktívne ocenené sa teraz zdajú byť americké akcie a všeobecne globálne rastové akcie (growth). Napríklad široký americký index technologických akcií NASDAQ sa teraz obchoduje s P/E 36,0x, čo znamená extrémnu prémiu voči globálnemu indexu na úrovni 97%! Zároveň je aktuálna valuácia indexu NASDAQ oproti svojmu dlhodobému 10-ročnému priemeru na úrovni 27,4x vyššia o veľmi výrazných 31 %.
Zatiaľ čo v strednodobom horizonte sú pre akciovú výkonnosť kľúčové valuácie, resp. ich zmeny, v dlhodobom horizonte je pre akciovú výkonnosť úplne kľúčová dynamika korporátnych ziskov (EPS – earnings per share). Nasledujúci graf túto zásadnú skutočnosť ukazuje na príklade amerického akciového trhu. V dlhom časovom horizonte akciové trhy skutočne veľmi tesne sledujú dynamiku, resp. rast korporátnych ziskov. Ide teda o tzv. kladnú koreláciu. Táto korelácia však samozrejme nie je zďaleka dokonalá a v strednodobom až krátkodobom horizonte intenzita tohto vzťahu kolíše, čo sa prejavuje kolísaním akciových valuácií, napr. kľúčového pomeru P/E. Inak povedané, v dlhodobom horizonte rozhodujú finančné korporátne fundamenty, zatiaľ čo v kratších časových periódach sa finančné korporátne fundamenty tak nemenia s tým, že prím hrajú práve pohyby vo valuáciách, ktoré odrážajú primárne investičný sentiment investorov, resp. ich aktuálny postoj k investičnému riziku.
Pokiaľ ide o vývoj na finančných trhoch v minulom týždni, hlavný americký akciový index S&P 500 dosiahol v piatok nové historické maximum na úrovni 4840 bodov a prekonal tak predchádzajúce maximum zo 4. januára 2022. Za celý týždeň si potom index S&P 500 pripísal zisk 1, 2%, ale najširší globálny akciový index MSCI All Country World zaznamenal nepatrnú stratu -0,1%. Minulý týždeň sa vôbec nedarilo dlhopisom, pretože najširší globálny dlhopisový index Bloomberg Global-Aggregate odpísal na dlhopisové pomery významných 1,4 %.
Michal Stupavský
Investiční stratég