Český štatistický úrad v utorok zverejnil dáta za dynamiku miezd vo 4. štvrťroku a celom uplynulom roku 2023. Za mňa bola z tohto štatistického reportu kľúčová správa, že na konci roka 2023 boli reálne inflačne očistené mzdy v českej ekonomike približne na úrovni z roku 2017 s tým, že po 9 % poklese v roku 2022 nasledoval v minulom roku ďalší pokles 3 %. Nemôžeme sa potom vôbec čudovať výrazné chudokrvnosti dynamiky českého HDP, pretože spotrebiteľské výdavky českých domácností prispievajú k celému HDP približne polovicou.
V utorok bol zverejnený kľúčový konjunkturálny indikátor svetovej ekonomiky, globálny kompozitný index nákupných manažérov PMI, a to za mesiac február. Globálna makroekonomická dynamika v priebehu februára ďalej zrýchlila a dostala sa na 8-mesačné maximum s tým, že index vzrástol z januárovej hodnoty 51,8 bodov na 52,1 bodov, a dostal sa tak ešte vyššie do pásma expanzie nad 50-bodovou líniou. Zdá sa teda, že tzv. tvrdé pristátie svetovej ekonomiky (hard landing) je v tejto chvíli veľmi málo pravdepodobné. K zlepšeniu pritom došlo ako v priemyselnom sektore, tak aj sektore služieb. Sub-index PMI pre priemyselný sektor sa konečne dostal mierne nad 50-bodovú líniu, keď vzrástol z 50,0 bodov na 50,3 bodov. Sub-index pre sektor služieb potom ďalej mierne vzrástol z 52,3 bodov na 52,4 bodov.
Ak sa pozrieme na indexy PMI v rámci jednotlivých kľúčových ekonomík, tak s výnimkou Európy sú všetky kľúčové ekonomické regióny vo väčšej či menšej fáze expanzie. Európske indexy PMI – eurozóna, Nemecko či Česko – sú bohužiaľ už mnoho mesiacov pomerne hlboko v pásme kontrakcie pod 50-bodovou líniou a toto platí predovšetkým pre európsky priemyselný sektor, ktorý je v tejto chvíli v pomerne ťažkej kríze. Veľmi negatívne sa na ňom podpisuje extrémne drahá politika zelenej tranzície (Green deal) a v medzinárodnom porovnaní proti Amerike a Ázii stále silne nadpriemerné a úplne nekonkurencieschopné ceny energií. Pritom sa v poslednej dobe už množia správy, že napr. Nemecko sa už v tejto chvíli postupne deindustrializuje s tým, že mnoho nemeckých priemyselných podnikov teraz zatvára svoje prevádzky na nemeckom území. Stojí v tomto ohľade tiež za zmienku, že aktuálna úroveň nemeckej priemyselnej produkcie je veľmi výrazných 15 % pod historickým maximom z roku 2017 a zároveň na úrovni z roku 2010!
Analytici Bank of America zverejnili úplne kľúčový graf, ktorý znázorňuje regresnú analýzu výkonnosti hlavného amerického akciového indexu S&P 500 cez štartovací valuačný pomer P/E. Analýza ukázala, že štartovacia valuácia P/E vysvetľuje 83 % zhodnotenia v nasledujúcich 10 rokoch, konkrétne anualizovanú výkonnosť alebo priemernú ročnú výkonnosť. Toto je pritom kľúčová informácia pre všetkých akciových investorov s dlhým investičným horizontom. Inak povedané, sledovanie a analýza akciových valuácií by mala byť neoddeliteľnou súčasť každodennej práce každého akciového investora. Pokiaľ ide o aktuálny výhľad na očakávané zhodnotenie amerických akcií v nasledujúcich 10 rokoch, regresný model analytikov Bank of America predikuje, že pri súčasnom P/E indexe S&P 500 na úrovni 25x by mali investori očakávať iba nepatrne kladné celkové zhodnotenie.
Podobný obrázok ohľadom očakávanej výkonnosti indexu S&P 500 v nasledujúcich rokoch nám dáva aj nasledujúci graf, ktorý znázorňuje silný dlhodobý vzťah medzi úrovňou tohto indexu a korporátnymi ziskami (earnings per share – EPS). Na grafe jasne vidíme, že kľúčovým faktorom za dlhodobým rastom akciového indexu je práve dlhodobý rast korporátnych ziskov. Avšak je teraz tiež jasne zrejmé, že úroveň indexu je veľmi výrazne nad dlhodobým trendom korporátnych ziskov. Inak povedané sa zdá, že index S&P 500, resp. jeho výkonnosť výrazne predbehla dynamiku korporátnych ziskov. S tým potom súvisí skutočnosť, že základný valuačný pomer P/E, ktorý vznikne práve ako podiel indexu a korporátnych ziskov v jeho rámci, je teraz veľmi výrazne nad dlhodobým mediánom, keď jeho aktuálna hodnota aktuálne činí veľmi silne prestrelených 25x. Valuácie by sa preto mali v nasledujúcom období graduálne normalizovať, resp. poklesnúť, čo by malo k celkovej výkonnosti indexu S&P 500 prispievať výrazne negatívne.
Ďalší graf z dielne americkej investičnej banky Goldman Sachs ukazuje pomer trhovej kapitalizácie najhodnotnejšej americkej spoločnosti a trhovej kapitalizácie takej americkej spoločnosti, ktorá bola v danom okamihu na 75. piatom percentile. Aktuálna hodnota na úrovni približne 750-násobku ukazuje, že trhová koncentrácia je teraz na americkom akciovom trhu skutočne extrémna a podľa dát na grafe dokonca najvyššia v histórii. To zároveň pravdepodobne aktuálne indikuje nezanedbateľné riziko väčšej akciovej korekcie, podobne ako napríklad v roku 2000.
Často sa môžete dočítať, že americké technologické spoločnosti v rámci indexu NASDAQ sú veľmi silne rastové akcie (growth stocks), pretože im exponenciálne rastú korporátne fundamenty ako tržby a zisky, a práve preto by mali byť aktuálne extrémne valuácie celého indexu NASDAQ – P/E 42x a P/S 4,2x – ospravedlniteľné a vôbec nie premrštené. Avšak nasledujúci graf jednoznačne ukazuje, že v tejto chvíli americké technologické spoločnosti ani v najmenšom silnú rastovú story nepripomínajú. Navyše aktuálny analytický konsenzus agentúry Bloomberg na rast tržieb v nasledujúcich 12 mesiacoch činí „iba“ 6 %. Preto podľa mňa tento akciový sektor teraz skôr pripomína bublinu, ktorá bola vytvorená humbukom (hype) okolo rýchleho rozvoja umelej inteligencie (AI), a ktorá musí skôr či neskôr spľasnúť,a to práve normalizáciou alebo deratingom priemerných valuácií. Samozrejme však tiež platí, že niekoľko málo spoločností sa v nasledujúcich rokoch na AI trende pravdepodobne zvezie, avšak rozhodne nie väčšina akcií z tohto technologického indexu. Z tohto dôvodu mi preto príde priemerné P/E 42x a priemerné P/S 4,2x spoločnosťou z indexu NASDAQ úplne premrštené.
Nasledujúci graf ukazuje zásadnú dôležitosť dividend pre každého akciového investora. Graf znázorňuje kumulatívnu výkonnosť najširšieho globálneho akciového indexu MSCI All Country World od roku 1998 a to v dvoch variantoch. Po prvé, tzv. cenový index bez dividend a po druhé tzv. total return index so započítaním reinvestovaných dividend. Od roku 1999 je priemerný dividendový výnos na tomto globálnom akciovom indexe 1,9 %. Niekto by si mohol povedať, že to nie je vôbec zásadné, ale práve opak je pravdou! V priebehu času vplyv dividend masívnym spôsobom narastá s tým, že celková kumulatívna výkonnosť cenového indexu je 166 %, zatiaľ čo celková výkonnosť total return indexu s dividendami je 321 %, čo je prakticky dvojnásobok! V dlhom časovom horizonte preto platí, že by mala byť orientácia na vysoké dividendy jedným z kľúčových faktorov akciového investovania.
Nasledujúci graf názorne ukazuje, že ponechanie väčšiny finančných úspor na bankovom účte či doma „pod vankúšom“ nie je ani zďaleka tou optimálnou investičnou stratégiou. Kvôli kontinuálnej inflácii, vyššej či nižšej, reálna kúpna sila nominálnej peňažnej jednotky v čase neustále klesá. V prípade českej koruny došlo od roku 1995 na základe dát Českého štatistického úradu k poklesu reálnej kúpnej sily o masívnych 66 %! Inak povedané, reálna kúpna sila českej koruny za uplynulých 29 rokov poklesla na 34 % pôvodnej úrovne z roku 1995. Je preto úplne zjavné, že každý človek, resp. investor s dlhým investičným horizontom, by mal väčšinu svojich finančných úspor zainvestovať do takých aktív, ktoré minimálne zaručia, že v horizonte niekoľkých nasledujúcich dekád jeho finančné úspory výrazne nestratia na reálnej inflačne očistenej hodnote.
Pokiaľ ide o vývoj na finančných trhoch v minulom týždni, darilo sa akciám aj dlhopisom. Najširší globálny akciový index MSCI All Country World pripísal zisk 0,6 % a najširší globálny dlhopisový index Bloomberg Global-Aggregate pripísal zisk 1,4 %.
Čo nás čaká tento týždeň?
- V utorok sa dozvieme dáta o českých maloobchodných tržbách za január a februárovej inflácii v USA.
- Vo štvrtok sa dozvieme dáta o februárových maloobchodných tržbách v USA.
- V piatok sa dozvieme dáta o českej priemyselnej produkcii za január.
Michal Stupavský
Investiční stratég