Vo štvrtok boli zverejnené dáta o americkej inflácii za október, ktoré investorov prekvapili celkom pozitívne. Medzimesačná inflácia predstavovala 0,4 %, pričom sa očakávalo 0,6 %. Medzimesačná jadrová inflácia, ktorá je očistená o volatilné položky potravín a energií, predstavovala 0,3 %, pričom sa očakávalo 0,5 %. Toto pozitívne inflačné prekvapenie malo za následok strmý globálny rast cien finančných aktív.
Pokiaľ ide o akcie, najširší globálny akciový index MSCI All Country World pripísal zisk 6,6 %. Pokiaľ ide o dlhopisy, najširší globálny dlhopisový index Bloomberg Barclays Global Aggregate Bond pripísal zisk 3,9 %.
Pokiaľ ide o môj globálny inflačný výhľad, domnievam sa, že centrálne banky ešte zďaleka nemajú v boji s infláciou vyhrané. Treba si totiž uvedomiť, že hoci globálna peňažná zásoba od začiatku tohto roka pomerne strmo poklesla, vplyvom rastu základných úrokových sadzieb kľúčových centrálnych bánk a vplyvom podstatne silnejšieho dolára, globálny monetárny dopytový impulz z pandemických rokov 2020 a 2021 bol extrémne silný, keď len v roku týchto dvoch rokoch globálna peňažná zásoba vzrástla o 22 biliónov dolárov. Ako vidíme na nasledujúcom grafe, tohtoročný pokles globálnej peňažnej zásoby zatiaľ iba vymazal rast z minulého roka, ale 15 biliónov dolárov novej likvidity z roku 2020 stále obieha svetovým ekonomickým systémom. A tiež vzhľadom na to, že je aktuálna dynamika svetovej ekonomiky už dosť malátna, a dokonca sa v budúcom roku nedá vylúčiť (mierna) globálna ekonomická recesia, sa domnievam, že globálny pretlak likvidity bude aj naďalej tlačiť na silne zvýšenú infláciu naprieč svetovou ekonomikou. Možno sme teda, aspoň v USA, už videli pomyselný inflačný vrchol, ale k 2% inflačnému cieľu je to ešte veľmi dlhá cesta. Celkovo by sa preto aktuálne globálne ekonomické prostredie dalo označiť za silne stagflačné.
Ohľadom miery inflácie naprieč celou svetovou ekonomikou zastávam teraz taký názor, že sa inflácia v najbližších rokoch k 2% cieľom veľmi pravdepodobne nevráti a skôr bude oscilovať okolo podstatne vyšších úrovní, povedzme 4-6 %, a to zároveň s podstatne vyššou volatilitou ako v minulosti . Vidím v tejto súvislosti niekoľko dlhodobých globálnych štrukturálnych sekulárnych trendov, ktoré budú infláciu ešte pomerne dlho udržiavať na silne zvýšenej hladine: dlhodobo klesajúca dynamika produktivity práce; dlhodobo klesajúca dynamika populácie v produktívnom veku (demografia); nastupujúca deglobalizácia a trend k skracovaniu globálnych dodávateľsko-odberateľských reťazcov; drahé komodity a energie, keď je medzná produkcia čoraz drahšia (tzv. peak-cheap energy); vojenský konflikt na Ukrajine, pričom vojna má vždy silnú tendenciu byť veľmi inflačným faktorom. Tieto fundamentálne faktory budú podľa môjho názoru udržiavať infláciu aj v nasledujúcich kvartáloch a rokoch do značnej miery silne zvýšenú.
Michal Stupavský
Investičný stratég