Japonská centrálna banka (Bank of Japan – BOJ) od 22. septembra príležitostne intervenuje na menovom trhu na podporu jenu voči doláru. Ide pritom o prvé devízové intervencie od roku 1998. Zatiaľ v tomto roku však jen voči doláru oslabil už o 30 % a je teraz na najslabšej úrovni od roku 1990. Ako sa Japonsko do tejto šlamastiky vlastne dostalo?
Kľúčovým problémom je astronomický vládny dlh, ktorý presahuje 250 % japonského HDP. Aby bola japonská vládna zadlženosť aspoň do určitej miery udržateľná, japonská centrálna banka vykonáva už mnoho rokov masívne kvantitatívne uvoľňovanie, v rámci ktorého na finančnom trhu nakupuje japonské vládne dlhopisy. Od roku 2016 pritom japonská centrálna banka aplikuje aj explicitnú kontrolu výnosovej krivky, v rámci ktorej priebežne nakupuje vládne dlhopisy tak, aby sa výnos do doby splatnosti vládneho dlhopisu s 10-ročnou splatnosťou nedostal cez 0,25 %. V tejto chvíli už japonská centrálna banka drží bezprecedentnú polovicu všetkých japonských vládnych dlhopisov a dokonca približne 70 % dlhopisov s 10-ročnou splatnosťou. Dá sa preto tiež povedať, že japonská centrálna banka trh s japonskými vládnymi dlhopismi doslova „zabila“, pretože sa v poslednej dobe vyskytujú aj také dni, kedy sa s japonskými vládnymi dlhopismi mimo japonskej centrálnej banky neuskutoční ani jeden obchod.
Navyše japonská centrálna banka už mnoho rokov udržuje základné úrokové sadzby na nule. Potom sa nemôžeme vôbec diviť tomu, že vzhľadom na veľmi svižné zvyšovanie základných úrokových sadzieb americkým Fedom má jen veľmi silnú tendenciu oslabovať. Dokonca sa na finančnom trhu objavujú zmienky o tom, že čím ďalej viac sofistikovaných investorov, najmä zo strany veľkých hedge fondov, začína jen a japonské vládne dlhopisy shortovať, teda vsádzať na ich ďalší pokles.
Ako sa bude táto situácia vyvíjať v nasledujúcom období? Trúfam si tvrdiť, že hoci má Japonsko skutočne obrovské devízové rezervy, je aktuálna dichotómia menovej politiky Fedu a japonskej centrálnej banky príliš veľká. Navyše sa japonská obchodná bilancia kvôli značne zvýšeným cenám energií a komodít – Japonsko je významným komoditným importérom – dostala do pomerne výrazného deficitu, čo vytvára prirodzený tlak na ďalšie oslabovanie jenu. Vzhľadom na to, že v histórii nebola drvivá väčšina devízových intervencií na obranu vlastnej meny úspešná, pretože skôr či neskôr sa devízové rezervy musia vyčerpať, sa domnievam, že japonská centrálna banka bude musieť skôr či neskôr kapitulovať. To znamená, že nechá jen „voľne plávať“ na podstatne slabšie úrovne. Ako by to ale potom vyzeralo s kontrolou výnosovej krivky, je veľkou otázkou. Jednoducho je v tejto chvíli japonská centrálna banka vo veľmi problematickej pozícii. Kým bude americký Fed nastavený jastrabím smerom ako doteraz a pokiaľ bude japonská centrálna banka trvať na pokračovaní svojej ultra uvoľnenej menovej politiky, tlak na výpredaj jenu a japonských vládnych dlhopisov pravdepodobne ustávať nebude.
Pokiaľ ide o vývoj na finančných trhoch v minulom týždni, akciám sa darilo veľmi slušne, keď najširší globálny akciový index MSCI All Country World posilnil o 3,2 %. Na druhej strane sa opäť nedarilo dlhopisom, keď najširší globálny dlhopisový index Bloomberg Barclays Global Aggregate Bond oslabil o ďalších 0,7 %. Pritom priemerný globálny dlhopisový výnos do doby splatnosti vzrástol o ďalších 8 bázických bodov na 3,99 %, čo je najvyššia úroveň od roku 2008. Stojí tiež za zmienku, že index českých vládnych dlhopisov v minulom týždni oslabil o veľmi výrazných 2,7 % a od začiatku roka je nižšie už o 14,1 %.
Michal Stupavský
Investičný stratég