Houston, máme problém! Aj tak by sa dala teraz charakterizovať fiškálna situácia americkej vlády. Ako totiž ukazuje nasledujúci graf, ktorého autorom je Tavi Costa z americkej investičnej spoločnosti Crescat Capital, v nasledujúcich 12 mesiacoch musí americké ministerstvo financií refinancovať viac ako 8 biliónov dolárov amerických vládnych dlhopisov. Keď k tomu navyše pripočítame plánový rozpočtový deficit v budúcom roku na úrovni približne dvoch biliónov dolárov, dostaneme sa na hrubú výpožičnú potrebu amerického ministerstva financií v nasledujúcom roku na úrovni doslova astronomických 10 biliónov dolárov! A k tomu ešte musíme navyše samozrejme pripočítať kvantitatívne uťahovanie (quantitative tightening – QT) centrálnej banky Fed.
Kto si toto obrovské kvantum nových amerických vládnych dlhopisov (US Treasuries) vo finále kúpi, je v tejto chvíli pomerne veľkou neznámou. Musíme mať totiž tiež na pamäti, že zahraničné centrálne banky v rámci riadenia ich devízových rezerv, sú už od roku 2014 čistým predávajúcim amerických vládnych dlhopisov, pričom namiesto nich v uplynulej dekáde nakupujú primárne fyzické zlato. V tomto ohľade by sme sa preto vôbec nečudovali, ak by v nasledujúcich mesiacoch pokračoval relatívne prudký rast výnosov do doby splatnosti amerických vládnych dlhopisov, resp. pokles ich trhových cien. Vo finále preto ani nemôžeme úplne vylúčiť, že bude Fed v priebehu budúceho roka nakoniec donútený obnoviť program kvantitatívneho uvoľňovania, teda program masívnych nákupov amerických vládnych dlhopisov s tým, že by sme sa mohli tiež teoreticky dočkať zavedenia programu kontroly výnosovej krivky (yield curve control – YCC ), ktorú Fed naposledy aplikoval v priebehu 2. svetovej vojny a niekoľko rokov po jej skončení.
Pokiaľ ide o vývoj na finančných trhoch v minulom týždni, tak medzi investormi panovala veľmi pozitívna nálada. Na menových trhoch sa to odrazilo vo výraznom oslabení dolára. Dolárový index DXY, ktorý meria výkonnosť dolára voči košu ďalších hlavných svetových mien, predovšetkým euru a jenu, oslabil o 1,8 % na 103,9 bodov. Voči euru dolár oslabil o 2,1 % na 1,092 USD/EUR. Koruna posilnila voči euru o 0,3 % na 24,45 CZK/EUR a voči doláru o 1,8 % na 22,55 CZK/USD.
Veľmi dobre sa darilo akciám, keď najširší globálny akciový index MSCI All Country World posilnil o výrazných 2,9 %. Zo sledovaných indexov pripísal najväčší zisk index akcií v Latinskej Amerike MSCI Latin America, ktorý posilnil o 4,5 %. Na druhú stranu najslabší zisk zaznamenali čínske akcie, ktorých index MSCI China posilnil iba o 1,2 %.
Najširší globálny dlhopisový index Bloomberg Global-Aggregate posilnil o veľmi výrazných 1,9 %, pričom priemerný globálny dlhopisový výnos do doby splatnosti klesol o 16 bázických bodov na 4,04 %. Index českých vládnych dlhopisov posilnil o 0,8 %.
Globálny komoditný index Bloomberg Commodity posilnil o 0,4 %. Cena severomorskej ropy Brent poklesla o 1,0 % na 81 dolárov za barel.
Michal Stupavský
Investičný stratég