V stredu prebehlo zasadnutie americkej centrálnej banky Fed. Americká menová autorita zvýšila základnú úrokovú sadzbu fed funds rate o štvrť percentuálneho bodu (0,25 %) na nové cieľové pásmo 4,75-5 %. Základná úroková sadzba sa tak dostala na najvyššiu úroveň od septembra roku 2007 (viď nasledujúci graf). Zároveň sa jednalo o deviate zasadnutie americkej centrálnej banky v rade, kedy došlo k zvýšeniu sadzieb. Podľa vyhlásenia Fedu je „bankový systém zdravý a odolný,“ napriek tomu sa Fed vyjadril aj v tom zmysle, že súčasné zvýšené napätie v bankovom sektore bude mať pravdepodobne „vplyv na ekonomickú aktivitu, naberanie zamestnancov a infláciu“ s tým, že rozsah týchto efektov je však „neistý."
Pokiaľ ide o globálny inflačný vývoj, na základe dát za február (viď nasledujúca tabuľka) je úplne evidentné, že dezinflačný proces v tejto chvíli prebieha extrémne pomaly. Priemerná globálna medziročná miera inflácie totiž vo februári zostala na januárovej úrovni 9,0 %. Pokiaľ ide o jednotlivé kľúčové ekonomiky, tu z inflačných dát preferujeme medzimesačnú jadrovú infláciu (core), ktorá očisťuje celkovú infláciu o volatilné položky cien energií a potravín. Vo februári v USA tento údaj dosiahol hodnotu 0,5 %, v eurozóne 0,8 %, v Nemecku 0,8 % a v Česku dokonca 1,1 %. Tieto kľúčové ukazovatele inflácie pritom zatiaľ prakticky nemajú žiadnu tendenciu klesať a skôr sa udržujú na relatívne stabilnej úrovni alebo dokonca mierne rastú.
Tento vývoj tak pre centrálne banky predstavuje pomerne výrazný problém, pretože sa pomerne jasne ukazuje, že ich inflačná medicína v podobe zvýšených základných úrokových zatiaľ prakticky vôbec nezabrala a bude pravdepodobne ešte potrebné úroky ďalej zvyšovať. Tu sa však neskôr môže stretnúť priamy hlavný cieľ centrálnych bánk, cenová stabilita v podobe veľmi nízkej umiernenej inflácie a druhotný cieľ centrálnych bánk v podobe finančnej stability. Pretože ak vezmeme do úvahy, že celkový dlh v globálnej ekonomike v tejto chvíli presahuje 300 biliónov dolárov, čo mimochodom zodpovedá približne 3,5-násobku globálneho HDP, je evidentné, že schopnosť globálnej ekonomiky absorbovať ešte podstatne vyššie úrokové sadzby je pravdepodobne pomerne výrazne obmedzená, napríklad na rozdiel od prelomu 70. a 80. rokov minulého storočia, kedy Fed tiež bojoval s veľmi silne zvýšenou infláciou, celková zadlženosť však bola vtedy markantne nižšia. Čo sa totiž týka napríklad amerického vládneho dlhu, ten na začiatku 80. rokov nedosahoval ani jeden bilión dolárov. Teraz dosahuje viac ako 31 biliónov dolárov. Nielen teda Fed, ale aj ECB a ďalšie centrálne banky majú v tomto ohľade pri boji s aktuálnou extrémnou infláciou do určitej miery výrazne zviazané ruky.
Čo sa týka posledného vývoja v bankovom sektore, v piatok sa špekulovalo predovšetkým o zdraví najväčšej nemeckej banky Deutsche Bank, ktorej akcie v piatok stratili 9 %. Dnes to však vyzerá s Deutsche Bank už o niečo lepšie, pretože aktuálne na úvod týždňa jej akcie posilňujú o približne 4 %.
Je však evidentné, že z celkového globálneho pohľadu je bankový sektor v poslednej dobe pod skutočne veľkým tlakom. Názorne to dokazuje vývoj globálneho indexu bankových akcií MSCI All Country World Banks (viď nasledujúci graf). Tento index totiž od svojho lokálneho maxima z 2. februára k dnešku stratil už 15 %. Pritom aktuálne pomerne veľmi nízke valuácie tohto globálneho bankového indexu – P/E 8x a P/B 0,9x – skôr naznačujú, že dôvera investorov v bankový sektor v tejto chvíli rozhodne nie je úplne optimálna.
Pokiaľ ide o celkový vývoj na finančných trhoch v minulom týždni, podľa vývoja hlavných indexov sa celkový investičný sentiment do značnej miery upokojil. Najširší globálny akciový index MSCI All Country World posilnil o 1,5 % a najširší globálny dlhopisový index Bloomberg Barclays Global Aggregate Bond posilnil o 0,8 %.
Michal Stupavský
Investičný stratég