V utorok bola zverejnená česká inflácia za september. Dezinflačný trend klesajúcej miery inflácie z posledného obdobia pokračoval aj v septembri, keď medziročná miera inflácie poklesla z augustových 8,5 % na 6,9 % za minulý mesiac. Septembrové číslo pritom bolo oproti konsenzu trhu výrazne priaznivejšie, keď analytici v priemere očakávali septembrovú infláciu na 7,5 %.
Česká národná banka a väčšina trhu v tejto chvíli očakáva, že česká inflácia v priebehu prvého polroka budúceho roka poklesne až blízko dvojpercentného cieľa ČNB. My však tak pozitívni nie sme a domnievame sa, že spotrebiteľské ceny v prvom polroku 2024 ešte porastú nadpriemerným medziročným tempom okolo 4 %. Vnímame pritom dva kľúčové proinflačné faktory. Po prvé je tu stále veľmi silne zvýšený rozpočtový schodok českej vlády, ktorý kumulatívne od začiatku tohto roku do konca septembra predstavoval 181 miliárd korún. Druhým úzko súvisiacim proinflačným faktorom je stále pomerne veľmi robustný rast českej peňažnej zásoby, ktorej medziročné tempo na konci septembra predstavovalo 8 %.
Vzhľadom k tomuto nášmu na rozdiel od zvyšku trhu nie toľko optimistického inflačného výhľadu sa domnievame, že by Česká národná banka zatiaľ ešte o znižovaní základných úrokových sadzieb uvažovať nemala, a mala by ich držať na súčasnej úrovni minimálne do konca prvého štvrťroku budúceho roka. Koniec koncov kľúčové centrálne banky na čele s americkým Fedom a ECB to vidia veľmi podobne s tým, že o znižovaní ich základných úrokových sadzieb v najbližšom období v žiadnom prípade neuvažujú. Je tomu totiž práve naopak, keď je teraz celkom dobre možné, že Fed aj ECB s ešte jedným zvýšením základných úrokových sadzieb do konca roka prídu.
Medzinárodný menový fond v utorok zverejnil novú kvartálnu prognózu svetovej ekonomiky World Economic Outlook (WEO). Medzinárodný menový fond teraz očakáva, že svetová ekonomika po minuloročnom raste o 3,5 % tento rok spomalí na 3,0 % a v budúcom roku dôjde k ďalšiemu miernemu spomaleniu na 2,9 %. Pritom hlavným motorom rastu svetovej ekonomiky budú aj naďalej rozvíjajúce sa ekonomiky, ktoré by mali tento rok aj budúci rok súhrnne vzrásť o 4,0 %. Dynamika rastu rozvinutých ekonomík potom bude podstatne slabšia s tým, že tento rok by mali rozvinuté ekonomiky súhrnne pridať iba 1,5 % a budúci rok 1,4 %.
Pokiaľ ide o hlavné regióny svetovej ekonomiky, rozvíjajúca sa Ázia (Čína, India, Indonézia, atď.) bude aj naďalej úplne kľúčovým motorom rastu svetovej ekonomiky s tým, že tento rok by mal tento región vzrásť o 5,2 % a budúci rok o 4,8 %. Stojí tiež rozhodne za zmienku, že tento ekonomický región sa teraz na raste celej svetovej ekonomiky podieľa bezprecedentnými dvoma tretinami. Rast ekonomiky USA by mal byť aj naďalej relatívne slušný s tým, že tento rok by mala najväčšia ekonomika sveta pridať 2,1 % a budúci rok by mala spomaliť na 1,5 %. Pomyselným chorým mužom svetovej ekonomiky je pritom teraz jednoznačne Európa, ktorá v súčasnosti výrazne dopláca na, v medzinárodnom porovnaní, výrazne nadpriemerné ceny energií a tiež na obrovskú byrokraciu. V tomto ohľade sa pritom v poslednej dobe skloňuje najmä Nemecko. Vo výsledku by tak ekonomika eurozóny mala tento rok pridať iba 0,7 % a v roku 2024 by mala síce zrýchliť, avšak očakávaný rast v budúcom roku na úrovni 1,2 % však rozhodne nie je žiadna veľká sláva.
Z hlavných ekonomík je na tom teraz najhoršie jednoznačne Nemecko, u ktorého Medzinárodný menový fond v tomto roku očakáva recesiu, teda pokles HDP, a to konkrétne o 0,5 %. Naopak najlepšie je na tom vyššie spomínaná rozvíjajúca sa Ázia. V tomto ohľade by mala indická ekonomika tento rok vzrásť o 6,3 % a čínska ekonomika o 5,0 %. Pokiaľ ide o českú ekonomiku, tá teraz doslova flirtuje s recesiou. Medzinárodný menový fond totiž teraz očakáva rast českej ekonomiky za celý rok 2023 na úrovni iba 0,2 %. Konsenzus agentúry Bloomberg to pritom s českou ekonomikou v tejto chvíli vidí ešte o niečo horšie s tým, že odhaduje dynamiku českého hospodárstva za celý tento rok na rovnej nule.
Výraznú aktuálnu slabosť európskej ekonomiky, a poťažmo aj nemeckej a českej ekonomiky, veľmi dobre ilustrujú aj indexy nákupných manažérov PMI (Purchasing Managers Indices). Pri týchto indexoch je pritom kľúčová hranica 50 bodov, ktorá oddeľuje ekonomickú expanziu od ekonomickej kontrakcie. Kompozitný index nákupných manažérov v eurozóne a Nemecku sa v tejto chvíli nachádza pomerne výrazne pod 50-bodovou hranicou, čo jasne dokladá recesné ekonomické tendencie v našom regióne. Ekonomická slabosť je pritom prítomná najmä v priemyselnom sektore, keď indexy nákupných manažérov v priemysle sa v eurozóne, Nemecku a Česku teraz pohybujú okolo veľmi silne deprimovanej úrovne iba 40 bodov.
Pokiaľ sa ešte krátko vrátime k novej prognóze svetovej ekonomiky od Medzinárodného menového fondu, tak pokiaľ ide o inflačný výhľad, MMF v tejto chvíli očakáva, že sa miera inflácie v kľúčových ekonomikách v priebehu budúceho roka k dvojpercentným inflačným cieľom ešte nepriblíži s tým, že za celý rok 2024 MMF očakáva priemernú globálnu mieru inflácie na stále silne zvýšenej úrovni 5,8 %. Táto prognóza tejto poprednej medzinárodnej finančnej inštitúcie je pritom v zrejmom rozpore s očakávaním Českej národnej banky, ktorá očakáva dosiahnutie dvojpercentného inflačného cieľa v českej ekonomike už v priebehu prvého polroka budúceho roka.
Hlavným globálnym proinflačným rizikom sú pritom v tejto chvíli podľa nášho názoru enormne uvoľnené fiškálne politiky, prostredníctvom ktorých sa do ekonomík dostávajú novo vytvorené peniaze, a to konkrétne cez mohutnú emisiu nových vládnych dlhopisov. Napríklad v USA predstavoval deficit vládneho rozpočtu na konci druhého štvrťroka, a to za uplynulých 12 mesiacov, extrémne vysokých 8,5 % HDP. A to je pritom americký trh práce stále veľmi silno utiahnutý s rekordne nízkou mierou nezamestnanosti s tým, že sa zároveň americká ekonomika zatiaľ nenachádza v recesii. Domnievame sa, že až do najväčšej ekonomiky sveta recesia dorazí, rozpočtový deficit by pokojne mohol prekročiť aj hranicu 15 % HDP.
V tomto ohľade v stredu zverejnil Medzinárodný menový fond po pol roku aktualizovanú analýzu verejných financií pod názvom Fiškálny monitor (Fiscal Monitor). Prvý graf znázorňuje prognózu rozpočtových deficitov k HDP za celý tento rok, a to pri hlavných ekonomikách. Český rozpočtový deficit by mal za celý rok 2023 dosiahnuť 4,1 %, čo je samozrejme samo o sebe stále silne zvýšená hodnota, avšak v medzinárodnom porovnaní na druhú stranu nejde naozaj o nič výnimočné s tým, že priemerný rozpočtový deficit v rozvinutých ekonomikách by sa mal pohybovať okolo 5,2%.
Druhý graf ukazuje očakávanú úroveň celkového vládneho dlhu k HDP na konci tohto roka. Aj v tomto ohľade je na tom Česko relatívne dobre s očakávaným pomerom zadlženosti na úrovni 45 %. Problém je však samozrejme veľmi silná dynamika rastu dlhového pomeru v posledných rokoch, keď ešte v roku 2019 predstavoval pomer vládnej zadlženosti k HDP v prípade českej ekonomiky „len“ 30 %.
Na základe dát dostupných od roku 1994 sa priemerná úroková sadzba z kreditných kariet v USA dostala na úroveň 21,2 %, čo je nový absolútny rekord. Spotrebiteľské výdavky sa americkým domácnostiam preto teraz veľmi predražujú, čo výrazne spomaľuje dynamiku súkromného sektora americkej ekonomiky.
Valuácie začínajúcich amerických spoločností zo sektoru rizikového kapitálu (venture capital) dosiahli maximum na konci roka 2021, čo bolo obdobie rekordne lacných peňazí, resp. politiky prakticky nulových úrokových sadzieb, vrátane politiky kvantitatívneho uvoľňovania (quantitative easing – QE). Odvtedy prepadli valuácie venture capital spoločností o približne 50 %, čo je priamy dôsledok rapídneho rastu základných úrokových sadzieb amerického Fedu, ktorý od začiatku cyklu zvyšovania sadzieb v marci minulého roka zvýšil fed funds rate už o 525 bázických bodov z 0,25. % na 5,50 %. Financovanie týchto spoločností sa tak podstatne predražilo a nemôžeme sa potom čudovať tomu, že sa veľká časť z nich postupne dostáva do finančno-existenčných problémov.
Vo štvrtok boli zverejnené veľmi dôležité čísla o americkej inflácii za september. Celkovo bola táto sada dát mierne vyššia, než očakával konsenzus trhu. Jadrová medzimesačná inflácia potom dosiahla hodnotu 0,3 %. Ak by sme túto hodnotu anualizovali, hodnota by bola oproti dvojpercentnému inflačnému cieľu stále o niečo vyššia. Jadrová medziročná inflácia potom dosiahla hodnotu 4,1 %, čo je hodnota oproti inflačnému cieľu viac ako dvojnásobná. Zatiaľ tak teda rozhodne platí, že zatiaľ americká centrálna banka svoj boj nad rastom spotrebiteľských cien zďaleka nevyhrala a bude preto musieť udržiavať základnú úrokovú sadzbu fed funds rate na silne zvýšenej úrovni ešte pomerne veľmi dlho („higher for longer“).
Pokiaľ ide o vývoj na finančných trhoch v minulom týždni, na menových trhoch posilňoval americký dolár. Dolárový index DXY tak vo výsledku posilnil o 0,6 % a k euru dolár posilnil o 0,7 % na úroveň 1,051 EUR/USD. Koruna oslabila voči doláru o 1,3 % na úroveň 23,44 USD/CZK a voči euru oslabila o 0,9 % na úroveň 24,67 EUR/CZK.
Akciové trhy mierne posilnili, keď najširší globálny akciový index MSCI All Country World pripísal zisk 0,7 %. Zo sledovaných indexov potom najväčší zisk zaznamenal index stredoeurópskych akcií CECEEUR, ktorý vzrástol o veľmi solídnych 4,1 %.
Darilo sa aj dlhopisovým trhom, keď najširší globálny dlhopisový index Bloomberg-Global Aggregate pripísal zisk 0,7 %, pričom priemerný globálny dlhopisový výnos do doby splatnosti klesol o 8 bázických bodov na 4,23 %. Index českých vládnych dlhopisov potom posilnil nadpriemerne o 1,9 %.
Darilo sa aj komoditným trhom, keď globálny komoditný index Bloomberg Commodity pripísal zisk 2,8 %. Cena severomorskej ropy Brent potom dokonca vzrástla o 7,5 % na 91 dolárov za barel.
Michal Stupavský
Investičný stratég