Česká inflace za květen opět v horní části tolerančního pásma ČNB

    • Týždeň na finančných trhoch

Český štatistický úrad v utorok zverejnil dáta o inflácii za máj. Medzimesačne, teda oproti aprílu, spotrebiteľské ceny v českej ekonomike v celkovom úhrne nedoznali prakticky žiadne zmeny (0,0 %).

ČSÚ komentoval medzimesačnú stabilitu cenovej hladiny nasledovne: „Medzimesačne sa celková cenová hladina v máji nezmenila. Cenový vývoj bol však v jednotlivých oddieloch spotrebného koša odlišný. V oddiele doprava klesli ceny pohonných hmôt a olejov o 1,8 %. V oddiele bytové vybavenie, zariadenie domácnosti sa znížili ceny prístrojov a spotrebičov pre domácnosť o 1,6 % a ceny tovaru a služieb pre bežnú údržbu domácnosti o 1,1 %. Vývoj cien v oddiele rekreácie a kultúra bol ovplyvnený poklesom cien dovoleniek s komplexnými službami o 1,7 %. V oddiele potraviny a nealkoholické nápoje boli medzimesačne nižšie ceny hydinového mäsa o 2,0 %, bravčového mäsa o 1,7 % a vajec o 4,6 %. Na zvyšovanie celkovej hladiny spotrebiteľských cien pôsobil v máji predovšetkým rast cien v oddiele stravovania a ubytovania, kde sa zvýšili ceny stravovacích služieb o 0,4 % a ubytovacích služieb o 2,2 %. Z potravín boli vyššie najmä ceny masla o 4,4 % a zemiakov o 6,1 %.

Ceny tovaru úhrnom klesli o 0,2 %, zatiaľ čo ceny služieb o 0,2 % vzrástli.“

Česká inflace za květen opět v horní části tolerančního pásma ČNB

V medziročnom porovnaní potom inflácia predstavovala 2,6 % a pohybovala sa tak v hornej časti tolerančného pásma ČNB (1-3 %).

ČSÚ komentoval medziročnú infláciu na úrovni 2,6 % nasledovne: „Medziročne vzrástli spotrebiteľské ceny v máji o 2,6 %, čo bolo o 0,3 percentuálneho bodu menej ako v apríli. Toto spomalenie medziročného cenového rastu bolo ovplyvnené najmä cenami v oddiele potraviny a nealkoholické nápoje. Ceny múky boli v máji nižšie o 23,5 % (v apríli pokles o 19,1 %), mäsa o 5,8 % (v apríli pokles o 3,9 %), vajec o 23,5 % (v apríli pokles o 15,5 %), ovocie o 6,7 % (v apríli pokles o 2,8 %). Ceny nealkoholických nápojov zmiernili svoj medziročný rast na 4,0 % (v apríli rast o 5,4 %).

Na medziročný rast cenovej hladiny mali v máji najväčší vplyv ceny v oddiele bývania, kde vzrástli ceny nájomného z bytu o 7,2 %, výrobkov a služieb pre bežnú údržbu bytu o 4,6 %, vodného o 10,9 %, stočného o 10 ,5 %, elektriny o 11,1 % a tepla a teplej vody o 3,6 %. Ceny zemného plynu medziročne klesli o 6,6 % a tuhých palív o 3,9 %. Ďalší v poradí vplyvu boli ceny v oddiele doprava najmä vplyvom rastu cien pohonných hmôt a olejov o 10,8 %. V oddiele alkoholické nápoje, tabak boli vyššie ceny liehovín o 6,1 %, vína o 1,1 %, piva o 6,3 % a tabakových výrobkov o 7,3 %. V oddiele stravovania a ubytovania vzrástli ceny stravovacích služieb o 7,5 % a ubytovacích služieb o 10,2 %. Na medziročné znižovanie celkovej cenovej hladiny mali najväčší vplyv ceny v oddiele potraviny a nealkoholické nápoje (pokles o 3,7 %).

Náklady vlastníckeho bývania (imputované nájomné) medziročne vzrástli o 1,0 % (v apríli tiež o 1,0 %).
Ceny tovaru úhrnom vzrástli o 0,9 % a ceny služieb o 5,3 %.“

ČNB komentovala májovú infláciu nasledovne: „Podľa dnes zverejnených údajov vzrástla cenová hladina v máji 2024 medziročne o 2,6 %. Oproti predchádzajúcemu mesiacu pritom medziročný rast spotrebiteľských cien spomalil o 0,3 percentuálneho bodu. Inflácia sa tak po aprílovom zvýšení následne opäť priblížila k 2% cieľu ČNB.

V pokračujúcom odznievaní jadrovej inflácie, ktoré trvá už druhý rok, sa prejavuje nielen nízky rast cien zahraničných vstupov, ale aj predchádzajúci dlhotrvajúci útlm domáceho dopytu ovplyvnený aj prísnou menovou politikou ČNB. Dochádza pritom k poklesu ziskových prirážok výrobcov, predajcov a poskytovateľov služieb k ich nákladom. S prispením toho došlo v máji k zastaveniu rastu cien tovaru. Naopak tempo rastu cien služieb nepatrne zrýchlilo, a naďalej sa tak nachádza na zvýšenej úrovni. Dynamika imputovaného nájomného zostala na nízkych hodnotách vplyvom len pozvoľného oživovania realitného trhu.

Ceny potravín sa dostali po predchádzajúcom jednorazovom zvýšení do opätovného mierneho poklesu v dôsledku zlacňovania svetových agrárnych komodít aj domácej poľnohospodárskej výroby. V medziročnom vyjadrení pretrváva zvýšená dynamika cien pohonných hmôt, tie však už oproti predchádzajúcemu mesiacu zlacňovali vďaka poklesu cien ropy na svetových trhoch a posilneniu koruny. Medziročný rast regulovaných cien v máji podľa očakávania ľahko spomalil, čo súviselo so zlacňovaním energií spojených s bývaním.

Medzimesačne sa cenová hladina v máji nezmenila. Nevýznamné cenové pohyby v rámci väčšiny oddielov spotrebného koša sa vzájomne vykompenzovali. Májová medziročná inflácia bola prakticky v zhode s jarnou prognózou ČNB. Podľa nej sa inflácia bude v priebehu celého tohto roka pohybovať na dohľad 2% cieľa.“
 
V stredu boli zverejnené dáta o americkej inflácii za máj. Zverejnené hodnoty boli napospol o niečo nižšie, než očakával konsenzus trhu. Medzimesačná jadrová inflácia poklesla na 0,2 % a anualizovaná jadrová inflácia za posledné tri mesiace poklesla na 3,6 %.

Uvidíme, ako sa bude americká inflácia vyvíjať v nasledujúcich mesiacoch. Nasledujúci graf ukazuje, že v 70. rokoch sme boli svedkami dvoch veľkých inflačných vĺn. Domnievam sa, že sú v tejto chvíli prítomné tri významné sekulárne faktory, kde by mohli druhú veľkú inflačnú vlnu v USA v nasledujúcom období skutočne spôsobiť:

  1. Americká vláda teraz hospodári s doslova gigantickým rozpočtovým deficitom, ktorý sa pohybuje okolo 6 % HDP. Prostredníctvom rozpočtového deficitu sa do americkej ekonomiky dostávajú novo "vytvorené" peniaze, čo podporuje inflačné tlaky.
  2. Sme svedkami pokračujúcej deglobalizácie, teda snáh o skracovanie dodávateľsko-odberateľských reťazcov a presúvanie priemyselných kapacít z Európy do USA. Aj táto skutočnosť má pre americkú ekonomiku silný proinflačný charakter.
  3. Nepriaznivý demografický trend v podobe starnutia populácie.

Navyše podľa analýzy spoločnosti S&P Global sú inflačné tlaky vo svetovej ekonomike aj naďalej pomerne silné s tým, že by miery inflácie v kľúčových ekonomikách v nasledujúcom období nejako výrazne klesať nemali. Predstihové inflačné indikátory naopak skôr naznačujú mierne zrýchľovanie mier inflácie v priebehu nasledujúcich mesiacov.
 
Vývoj priemernej globálnej miery inflácie, tak ako ju počíta agentúra Bloomberg, môžete pozorovať na nasledujúcom grafe. Z grafu je pritom pomerne jasne zrejmé, že globálny dezinflačný proces v priebehu tohto roka pomerne výrazne spomalil s tým, že sa v posledných mesiacoch priemerná globálna miera inflácie pohybuje okolo 5,5 % a to už prakticky úplne bez pokračovania klesajúceho trendu. Trúfam si preto tvrdiť, že centrálne banky svoj boj nad silne zvýšenou infláciou ešte zďaleka úplne nevyhrali.
V stredu prebehlo zasadnutie americkej centrálnej banky Fed. Americká menová autorita v súlade s očakávaním trhu ponechala základnú úrokovú sadzbu, fed funds rate, na úrovni 5,50 %. V sprievodnom komentári Fed uznal, že inflácia zostáva zvýšená nad dvojpercentným cieľom.
 
Fed zároveň zverejnil novú makroekonomickú prognózu. Americká ekonomika by mala rásť približne dvojpercentným tempom, miera nezamestnanosti by mala byť relatívne stabilná okolo 4 % a inflácia by sa mala priblížiť dvojpercentnému cieľu v priebehu budúceho roka.

Zdroj: Fed

 

Čo sa týka aktuálneho trhového očakávania na vývoj nastavenia americkej menovej politiky, tak podľa derivátových kontraktov Fed Funds Futures teraz finančné trhy zaceňujú prvé zníženie fed funds rate o štvrť percentuálneho bodu na novembrovom zasadnutí s tým, že hneď na nasledujúcom decembrovom zasadnutí by malo nasledovať ďalšie zníženie.
Zdroj: Bloomberg

 

Pokiaľ ide o americký akciový trh, tak jeho koncentrácia je skutočne rekordná. Ako totiž ukazuje hlavný ekonóm private equity skupiny Apollo Global Management Torsten Slok, desať najväčších akciových titulov podľa trhovej kapitalizácie teraz tvorí rekordných 35 % trhovej kapitalizácie celého indexu S&P 500. Ak by sa náhodou týmto najväčším titulom v nasledujúcom období prestalo dariť, taký iste mohol stiahnuť dole celý americký akciový trh.
V tomto ohľade zverejnil tiež veľmi zaujímavý graf makrostratég Tavi Costa z americkej investičnej spoločnosti Crescat Capital. Na grafe vidíme, že váha technologického sektora v rámci amerického akciového indexu S&P 500 podľa trhovej kapitalizácie pri vrchole technologickej bubliny v marci 2000 predstavovala 34 %. V tejto chvíli, v júni 2024, tento podiel predstavuje 33 %. V tomto ohľade preto súčasná situácia na americkom akciovom trhu skutočne nápadne znovu pripomína akciovú bublinu.
Celkovo preto teraz považujeme americké akcie z technologického sektora za veľmi výrazne predražené a z tohto dôvodu sa im v našich investičných portfóliách snažíme skôr vyhýbať. Na druhej strane sa nám stále veľmi páčia akcie na rozvíjajúcich sa trhoch (emerging markets), ktoré sú teraz skutočne podstatným spôsobom lacnejšie, keď sa ich priemerný valuačný diskont voči indexu NASDAQ teraz pohybuje okolo 60 %, čo je aj v historickom porovnaní veľmi silne nadpriemerná hodnota. A pokiaľ ide o očakávaný rast korporátnych ziskov (earnings per share – EPS) na horizonte nasledujúcich 12 mesiacov, tak ten je pri oboch indexoch – NASDAQ a MSCI Emerging Markets – relatívne porovnateľný.
Zdroj: Bloomberg

 

Pokiaľ ide o vývoj na finančných trhoch v minulom týždni, darilo sa všetkým hlavným triedam investičných aktív. Globálny akciový index MSCI All Country World posilnil o 0,4 %, napriek tomu sa darilo predovšetkým americkým akciám (S&P 500 +1,6 %), zatiaľ čo index neamerických akcií zaznamenal stratu (MSCI All Country World ex-US -1,7 %) . Globálny dlhopisový index Bloomberg Global-Aggregate potom posilnil o 0,5 % a globálny komoditný index Bloomberg Commodity Total Return posilnil o 0,7 %.

Michal Stupavský
Investiční stratég

Upozornenie k publikovaným článkom ›