Kľúčovou udalosťou minulého týždňa bolo stredajšie zasadnutie americkej centrálnej banky Fed. Fed zvýšil cieľové pásmo základnej úrokovej sadzby, fed funds rate, o tri štvrte percentuálneho bodu (0,75%) na 1,50-1,75%. Jednalo sa tak o najrazantnejšie zvýšenie úrokových sadzieb od roku 1994. Ekonómovia pritom očakávali zvýšenie iba o pol percentuálneho bodu (0,50 %). Na druhej strane sa nemôžeme Fedu vôbec čudovať, pretože inflácia je v USA najvyššia za posledných 40 rokov. Šéf Fedu Jerome Powell navyše upozornil, že na ďalšom zasadnutí koncom júla očakáva ďalšie zvýšenie o pol až trištvrte percentuálneho bodu. Fed tiež v rámci novej ekonomickej prognózy výrazne zhoršil výhľad pre americkú ekonomiku. Oproti predchádzajúcej marcovej prognóze Fed teraz očakáva, že americká ekonomika tento rok porastie iba o 1,7 %, pričom ešte v marci odhad predstavoval 2,8 %. V budúcom roku by malo americké HDP vzrásť aj o 1,7 %, pričom marcová prognóza očakávala 2,2 %. Zároveň Fed očakáva, že v nasledujúcich mesiacoch v USA porastie miera nezamestnanosti. Pokiaľ ide o výhľad na úrokové sadzby, fed funds rate by mala podľa indikácie guvernérov Fedu do konca tohto roka vzrásť ešte o 1,75 % na cieľové pásmo 3,25-3,50 %. Domnievam sa, že Fed je momentálne vo veľmi zložitej pozícii. V novodobej histórii sa totiž jedná o prvý cyklus zvyšovania úrokových sadzieb, v rámci ktorého americká ekonomika spomaľuje. Navyše americkú ekonomiku trápi obrovský dlh, ktorý je v tejto chvíli na absolútnom historickom maxime. Pomer vládneho dlhu k HDP teraz činí 125 % a v absolútnom vyjadrení dosahuje americký vládny dlh 30 biliónov dolárov. Jednoduchou matematikou potom zistíme, že zvýšenie úrokových sadzieb o jeden jediný percentuálny bod približne znamená zvýšenie ročných úrokových platieb z amerického vládneho dlhu o 300 miliárd dolárov! To samozrejme za predpokladu paralelného posunu americkej výnosovej krivky. Som preto toho názoru, že vzhľadom na bezprecedentnú úroveň amerického dlhu, vládneho i súkromného, nebude mať Fed v žiadnom prípade priestor zvýšiť základné úrokové sadzby výrazne nad 4 %. A je veľkou otázkou, či takto nízke úrokové sadzby budú schopné súčasnú enormne zvýšenú infláciu skutočne skrotiť až k 2% inflačnému cieľu. Skôr sa domnievam, že Fed bude nejaký čas tolerovať mierne zvýšenú infláciu okolo 5 %, aby neohrozil pomerne krehkú dynamiku americkej ekonomiky, vrátane finančnej stability celého amerického finančného systému. A vzhľadom na to, že americké HDP už v prvom štvrťroku pokleslo a pravdepodobne sa bude v druhom štvrťroku pohybovať prinajlepšom okolo nuly, minimálne mierna recesia je v USA rozhodne na spadnutie. K tomu pripočítajme silne zvýšenú infláciu na 40-ročných maximom. Rozhodne by som sa preto nebál súčasný stav americkej ekonomiky označiť za stagfláciu.
Zároveň v stredu prebehlo mimoriadne zasadnutie Európskej centrálnej banky. Tá diskutovala o výpredajoch na dlhopisových trhoch, predovšetkým o silnýcg prepadoch trhových cien dlhopisov problematického južného krídla eurozóny. Výnos do doby splatnosti talianskeho vládneho dlhopisu s 10-ročnou splatnosťou sa totiž dostal nad 4 %, čo pri pomere talianskeho vládneho dlhu k HDP nad 150 % znamenalo, že mnoho investorov opäť začalo spochybňovať finančnú stabilitu celej eurozóny. ECB zatiaľ so žiadnym konkrétnym opatrením neprišla, ale prisľúbila vytvoriť tzv. anti-fragmentačný nástroj (anti-fragmentation tool), ktorého cieľom nebude nič iné ako zabrániť prílišnému zvýšeniu rozdielu medzi dlhopisovými výnosmi do doby splatnosti problematického južného krídla eurozóny a Nemecka. Efektívne však vo finálne nepôjde o nič iné ako ďalšiu upravenú formu kvantitatívneho uvoľňovania čiže tlačenia nekrytých peňazí. Je pritom veľkou iróniou, že ECB na riadnom zasadnutí pred dvoma týždňami oznámila ukončenie kvantitatívneho uvoľňovania k 1. júlu, aby bola finančnými trhmi donútená už po jednom týždni úplne obrátiť svoj postoj. Domnievam sa však, že ECB nič iné nezostáva. Ak by teraz nezasiahla, je takmer isté, že by eurozónu pomerne veľmi skoro zasiahla ďalšia dlhová kríza.
Finančné trhy vo výsledku pokračovali vo veľmi silných poklesoch, ktoré reflektovali jednak rýchle uťahovanie menovej politiky amerického Fedu a jednak postupnú realizáciu môjho globálneho stagflačného scenára. Najširší globálny akciový index MSCI All Country World tak nakoniec v minulom týždni poklesol o 5,8 %. Akciové trhy sa tak dostali do medvedieho trhu, pretože od historického vrcholu dňa 16. novembra 2021 stratil do minulého piatku index MSCI All Country World 23 %. Medvedí trh je pritom obvykle definovaný ako pokles od predchádzajúceho maxima, ktorý presiahol 20 %. Nám pritom robilo aspoň radosť, že sa nadpriemerne darilo čínskym akciám, ktoré dokázali dokonca posilniť (CSI 300+1,7%). Navyše podpriemerné straty pripísali stredoeurópske akcie (CECEEUR -2,8 %). Oba tieto akciové regióny pritom máme v rámci našej globálnej akciovej alokácie voči benchmarkom alebo porovnávacím indexom výrazne nadvážené.
Aj dlhopisové trhy pokračovali v prepade. Najširší globálny dlhopisový index Bloomberg Barclays Global Aggregate Bond totiž odpísal ďalších 1,4 % a od začiatku roka už stráca 14,8 %. Pritom priemerný globálny dlhopisový výnos do doby splatnosti vzrástol o ďalších 15 bázických bodov na 3,08 %. Index českých vládnych dlhopisov odpísal ďalší 2,2 % a od začiatku roka už stráca 14,3 %. Indexy korporátnych dlhopisov odpísali 2-3%.
V minulom týždni tiež prepadli komoditné trhy. Globálny komoditný index S&P GSCI odpísal 5,9 %. Cena severomorskej ropy Brent poklesla o 7,3 % na úroveň 113 dolárov za barel.
Michal Stupavský
Investičný stratég