Vo štvrtok bol zverejnený prvý predbežný odhad inflácie za január a zároveň prebehlo zasadnutie Bankovej rady Českej národnej banky.
Decembrová medziročná inflácia predstavovala 3,0 % a konsenzus trhu očakával januárovú hodnotu na úrovni 2,6 %. Zverejnených 2,8 % preto predstavovalo pre trh mierne negatívne prekvapenie s tým, že na miernejšom než očakávanom poklese cenových tlakov sa pravdepodobne predovšetkým podieľal výrazný takmer 5% rast v cenovom oddiele potraviny, alkohol a tabak.
Celkovo sa preto zdá, že boj so zvýšenou infláciou ČNB ešte úplne nevyhrala. Aj tak centrálna banka na svojom štvrtkovom zasadnutí dodala, čo trh pôvodne očakával, teda zníženie dvojtýždňovej repo sadzby o štvrť percentuálneho bodu zo 4,0 % na 3,75 %.
Nová makroekonomická prognóza pritom počíta s o niečo slabším rastom HDP v tomto roku, 2,0 % oproti 2,4 % v novembrovej prognóze, a tiež s nižšou priemernou infláciou, 2,4 % oproti 2,6 % v novembrovej prognóze. Očakávaná trajektória úrokových sadzieb, 3-mesačného PRIBORu, sa prakticky nezmenila s tým, že na konci roka sa aj naďalej očakáva jeho úroveň okolo 3,25 %. To je konzistentné s tým, že by mala ČNB do konca roka ešte dodať približne dve zníženia úrokových sadzieb po štvrť percentnom bode. Banková rada pritom vyhodnotila riziká prognózy ako mierne proinflačné. Rizikom v smere vyššej inflácie je väčšia ako predpokladaná zotrvačnosť rastu cien služieb a cien potravín. Pokiaľ ide o reakciu finančných trhov na štvrtkové dáta o januárovej inflácii a rozhodnutie ČNB o znížení úrokových sadzieb, tak tá bola vo finále len veľmi nepatrná.
Nová makroekonomická prognóza ČNB
Nastavenie menovej politiky ČNB zostáva aj naďalej, v porovnaní s obdobím pred pandémiou, pomerne prísne, pretože dvojtýždňová repo sadzba v reálnom inflačne očistenom vyjadrení – dvojtýždňová repo sadzba mínus medziročná inflácia – zostáva zreteľne kladná, aktuálne na úrovni 1,0 %.
Inflačné očakávania v USA na strednodobom časovom horizonte pomerne prudko rastú. Podľa päťročnej inflačnej breakeven sadzby, ktorá je definovaná ako rozdiel medzi výnosom do doby splatnosti štandardného nominálneho amerického vládneho dlhopisu a reálnym výnosom do doby splatnosti amerického protiinflačného dlhopisu (Treasury Inflation Protected Security – TIPS), vzrástla inflačná očakávania od začiatku tohto roku 2 %. , čo je zreteľne nad dvojpercentným inflačným cieľom Fedu. V tomto ohľade sa domnievame, že za týmto nie celkom priaznivým vývojom stoja primárne dva faktory:
- Bezprecedentne zvýšenie americký rozpočtový deficit na úrovni 7 % HDP, a to najmä s prihliadnutím na skutočnosť, že americká ekonomika rastie relatívne silne a zároveň mierne nad svojím štrukturálnym ponukovým potenciálom.
- Začiatok obchodnej vojny, resp. colných opatrení zo strany novej americkej administratívy.
A zároveň by sme tiež nemali zabúdať na skutočnosť, že inflačné očakávania takto výrazne vzrástli aj napriek relatívne veľmi silným dolárom, keď sa dolárový index DXY teraz pohybuje okolo úrovne 108 bodov, čo je najsilnejšia úroveň dolára od konca roku 2022.
V tomto ohľade sa tiež domnievame, že Fed v najbližších mesiacoch už základné úrokové sadzby veľmi pravdepodobne znižovať nebude, a skôr zároveň rastie pravdepodobnosť, že by mohol do konca tohto roka fed fund rate dokonca zvýšiť.
Na nasledujúcich riadkoch by sme chceli zhodnotiť doterajšiu výkonnosť finančných trhov od začiatku tohto roka. V tomto ohľade by sme radi zdôraznili predovšetkým nasledujúce štatistiky:
1) Dolár celkovo mierne oslabil, keď dolárový index DXY, ktorý meria výkonnosť dolára voči košu ďalších hlavných svetových mien, poklesol o 0,4 %, čo poskytlo podporu rizikovým aktívam na čele s akciami.
2) Koruna nepatrne posilnila voči euru aj doláru.
3) Akciovým trhom sa zatiaľ darí veľmi dobre, keď najširší globálny akciový index MSCI All Country World pripisuje zisk 3,3 %.
4) Akcie Magické sedmičky zatiaľ pomerne výrazne underperformujú s tým, že ich index odpísal 0,4 %.
5) Americké akcie (S&P 500 +2,5 %) zatiaľ underperformujú neamerické akcie (MSCI All Country World ex-US +4,6 %).
6) Hodnotové akcie (MSCI All Country World Value +4,2 %) zatiaľ predvádzajú lepšiu výkonnosť ako rastové akcie (MSCI All Country World Growth +2,6 %).
7) Nadpriemernú výkonnosť zatiaľ predvádza predovšetkým európske akcie (STOXX Europe 600 +6,9 %), stredná Európa (CECEEUR +12,7 %) a Latinská Amerika (MSCI Latin America +11,0 %).
8) Hlavné dlhopisové indexy zatiaľ pripisujú zhodnotenie medzi 1,0-1,5 %. Najširší globálny dlhopisový index Bloomberg Global-Aggregate pripisuje zisk 1,0 % a index českých vládnych dlhopisov pripisuje zisk 1,7 %.
9) V priemere sa zatiaľ veľmi nadpriemerne darí komoditám s tým, že globálny komoditný index Bloomberg Commodity Total Return pripisuje zisk 6,0 %.
10) Z komoditného spektra sa pritom darí predovšetkým drahým kovom, ktoré tak nadväzujú na vysoko nadpriemernú výkonnosť z minulého roka. Zlato zatiaľ tento rok pripisuje zisk 8,6 % a striebro dokonca 10,9 %.
Pokiaľ ide o vývoj na finančných trhoch v minulom týždni, dolár podľa indexu DXY mierne oslabil o 0,3 % na 108,0 bodov. Globálny akciový index MSCI All Country World svoju úroveň z predchádzajúceho týždňa nezmenil. Index Magické sedmičky však pomerne výrazne poklesol o 2,8%. Na druhú stranu najlepšiu výkonnosť zaznamenali čínske akcie, keď index MSCI China pripísal vysoko nadštandardný zisk 4,7 %. Globálny dlhopisový index Bloomberg Global-Aggregate pripísal solídny zisk 0,5 % s tým, že priemerný globálny dlhopisový výnos do doby splatnosti klesol o dva bázické body na 3,64 %. Globálny komoditný index Bloomberg Commodity Total Return potom pripísal zisk 2,0 %.
Detailné výkonnosti od začiatku tohto roku potom vyzerajú nasledovne:
Tri najlepšie aktíva: striebro +10,9 %, zlato +8,6 % a európske akcie (STOXX Europe 600) + 6,9 %
Tri najhoršie aktíva: dolárový index DXY -0,4 %, oslabenie eura voči doláru o 0,3 % a ropa Brent 0,0 %
Michal Stupavský
Investiční stratég Conseq Investment Management, a.s.