Zaujalo ma
Na webovom portáli The Market NZZ bolo zverejnené obsiahle interview s slávnym ekonómom Williamom Whiteom s podtitulom „America Is Turning proti tomuto systému Has Built“, v rámci ktorého sa tento bývalý hlavný ekonóm Banky pre medzinárodné platby (BIS – Bank for International Settlements) vyjadril ku kľúčovým aktuálnym globálnym makro témam. (odkaz)
Robin Brooks zhrnul doterajší vývoj na globálnych finančných trhoch od začiatku tohto roka do konca februára v článku na svojom blogu na platforme Substack s podtitulom „Investment themes so far in 2026: With a few notable exceptions, 2026 is looking like 2025 on steroids“. (odkaz)
Louis-Vincent Gave zverejnil vynikajúcu analýzu aktuálneho vývoja na trhu so softvérovými akciami s podtitulom „Software Stocks Get Hit With The Asbestos Stick“. (odkaz)
Odborný pojem týždňa – Korporátny dlhopis (corporate bond)
Korporátny dlhopis je dlhový cenný papier, ktorým si podnik požičiava peniaze od investorov. Firma ako emitent vydá dlhopis s určitou nominálnou hodnotou, kupónovou sadzbou a dátumom splatnosti. Investor dlhopis kúpi, poskytne firme kapitál a na oplátku má nárok na pravidelné úrokové platby (kupóny) a na splatenie nominálnej hodnoty pri splatnosti. Z ekonomického hľadiska ide o štandardizovanú formu úveru, ktorá je obchodovateľná na kapitálovom trhu, takže investor môže dlhopis pred splatnosťou predať inému investorovi.
V kapitálovej štruktúre podniku predstavujú korporátne dlhopisy cudzie zdroje (dlh), teda záväzok firmy voči veriteľom. V súvahe stojí vedľa bankových úverov, zatiaľ čo akcie predstavujú vlastný kapitál. Dlh má oproti vlastnému kapitálu prednostné postavenie: veritelia majú nárok na úroky bez ohľadu na to, či firma vytvorí zisk, av prípade úpadku sú uspokojovaní skôr ako akcionári. Akcionári nesú vyššie riziko, pretože majú nárok iba na zvyškový reziduálny zisk po zaplatení všetkých nákladov a záväzkov, ale zároveň majú potenciál neobmedzenej participácie na raste hodnoty firmy. Dlhopisy teda vo všeobecnosti ponúkajú nižší výnos ako akcie, avšak s nižšou mierou rizika a bez hlasovacích práv. Pre firmu znamená dlhové financovanie zachovania kontroly (nedochádza k riedeniu podielov), zatiaľ čo emisií akcií sa vlastnícka štruktúra mení.
Hlavný rozdiel medzi korporátnym dlhopisom a bankovým úverom spočíva v tom, kto kapitál poskytuje a ako je financovanie štruktúrované. Pri bankovom úvere je veriteľom spravidla jedna banka (alebo úzky syndikát bánk), podmienky sú vyjednané individuálne a úver sa obvykle neobchoduje na sekundárnom trhu. Naproti tomu dlhopis je rozdelený na mnoho menších jednotiek a je predávaný širokému okruhu investorov. Jeho podmienky sú štandardizované a dlhopis môže byť obchodovaný medzi investormi. Kľúčovou výhodou korporátneho dlhopisu oproti typickému bankovému úveru je skutočnosť, že sa štandardne neamortizuje. Väčšina korporátnych dlhopisov má tzv. bullet maturitu, čo znamená, že istina (nominálna hodnota) je splatená jednorazovo až pri splatnosti, zatiaľ čo počas života dlhopisu emitent platí iba úroky. Oproti tomu bankové úvery bývajú väčšinou amortizované, teda splácané postupne formou pravidelných splátok istiny aj úroku. Z pohľadu emitenta je preto dlhopis výhodnejší z hľadiska priebežného cash flow, pretože nezaťažuje firmu priebežnými splátkami istiny a umožňuje lepšie plánovať likviditu. Naopak nevýhodou korporátneho dlhopisu sú vyššie transakčné náklady, náročnejšia príprava emisie, regulačné požiadavky a potreba vyššej transparentnosti voči trhu.
Dôležitým pojmom pri korporátnych dlhopisoch je kreditná marža alebo kreditný spread. Ide o rozdiel medzi výnosom do doby splatnosti korporátneho dlhopisu a výnosom do doby splatnosti bezrizikového dlhopisu s porovnateľnou splatnosťou (typicky vládneho dlhopisu). Tento rozdiel odráža riziko, že emitent nesplní svoje záväzky (kreditné riziko), ako aj likviditu či ďalšie špecifické faktory. Čím vyššie je vnímané riziko firmy, tým vyšší spread investori požadujú. Výnos do doby splatnosti (YTM – Yield to Maturity) korporátneho dlhopisu možno zjednodušene chápať ako súčet bezrizikovej sadzby a kreditnej marže. Ak sa zhorší finančná situácia firmy, kreditný spread sa rozšíri a trhová cena dlhopisu klesne, aby jeho výnos do splatnosti vzrástol na úroveň zodpovedajúcu vyššiemu riziku. Kreditná marža je tak kľúčovým ukazovateľom toho, ako trh oceňuje rizikovosť konkrétneho emitenta.
Zhrnutie vývoja na globálnych finančných trhoch v minulom týždni
V priebehu minulého týždňa najväčšie zisky pripísali drahé kovy: striebro +12,6 %, platina +9,1 % a zlato +3,3 %. Na druhej strane sa nedarilo americkej Úžasnej sedmičke, ktorej index odpísal 1,8 %.
Priemerný globálny dlhopisový výnos do doby splatnosti poklesol o šesť bázických bodov na 3,38 % s tým, že výrazne poklesli predovšetkým výnosy do doby splatnosti amerických vládnych dlhopisov. Na druhej strane sa rozšírili kreditné marže korporátnych dlhopisov s tým, že priemerná globálna kreditná marža na korporátnych high-yieldoch vzrástla o 18 bázických bodov na 3,08 %.
Zhrnutie vývoja na globálnych finančných trhoch od začiatku roka ku koncu februára
Od začiatku tohto roku najväčšie zisky zatiaľ pripisujú striebro (+31,3 %), zlato (+20,9 %) a akcie v Latinskej Amerike (+19,7 %). Na druhú stranu zatiaľ najväčšie straty pripisuje americká Úžasná sedmička (-6,8%).
Čo sa týka vývoja na dlhopisových trhoch od začiatku tohto roka, priemerný globálny dlhopisový výnos do doby splatnosti zatiaľ poklesol o 14 bázických bodov na 3,38 %.
Citát týždňa
Valuations are the best predictor of long-term returns. – Robert Shiller
Michal Stupavský
Investičný stratég