Uplynulý týždeň na globálnych finančných trhoch charakterizovalo pokračujúce prehodnocovanie investičného príbehu umelej inteligencie, zasadnutia amerického Fedu a Európskej centrálnej banky a nové makroekonomické dáta potvrdzujúce relatívnu odolnosť svetovej ekonomiky. Zatiaľ čo dlhopisové trhy prevažne posilňovali, na akciových trhoch sa výrazne prehĺbila výkonnostná divergencia medzi veľkými americkými technologickými spoločnosťami a ostatnými sektormi. Investori pritom stále viac presúvajú pozornosť od samotného rastu tržieb a investícií do AI infraštruktúry k ich skutočnej ekonomickej návratnosti.
Fed a ECB ponechali úrokové sadzby bez zmeny
Americká centrálna banka Fed na svojom stredajšom zasadnutí podľa očakávania ponechala základnú úrokovú sadzbu v pásme 3,75-4,00 %. Rozhodnutie však nebolo jednomyseľné. Za ponechanie sadzieb hlasovalo desať členov menového výboru FOMC, zatiaľ čo dvaja členovia preferovali ich zvýšenie o štvrť percentuálneho bodu. Fed tak po septembrovom sprísnení menovej politiky zatiaľ zvolil vyčkávací prístup.
Predseda Fedu Kevin Warsh na následnej tlačovej konferencii zdôraznil, že americká ekonomika pokračuje v solídnom raste, spotrebiteľský dopyt zostáva odolný a trh práce nevykazuje zásadnejšie známky oslabenia. Pozitívne hodnotil tiež zvyšujúcu sa produktivitu a silnú investičnú aktivitu podnikov, ktorá sa podľa jeho vyjadrenia postupne rozširuje aj mimo samotný technologický sektor.
Warsh zároveň odmietol interpretáciu, že americká ekonomika rastie príliš rýchlo a že samotná sila hospodárskej aktivity predstavuje automaticky inflačný problém. Vyšší rast produktivity totiž môže umožniť rýchlejšiu ekonomickú expanziu bez zodpovedajúceho nárastu inflačných tlakov. Na druhej strane opakovane zdôraznil, že inflácia zostáva príliš vysoká a Fed je jednoznačne odhodlaný vrátiť ju k dvojpercentnému cieľu.
Súčasne odmietol predstavu, že by centrálna banka bola ochotná dlhodobo tolerovať infláciu mierne nad cieľom. Za pozornosť stálo aj Warshovo vyjadrenie k umelej inteligencii. Podľa predsedu Fedu nie je súčasný investičný boom v oblasti AI izolovaný od pôsobenia menovej politiky. Vyššie úrokové sadzby sa premietajú do nákladov kapitálu, podmienok financovania aj investičného rozhodovania technologických spoločností. Práve v poslednom období je podľa neho zrejmé, že investori začínajú oveľa dôslednejšie rozlišovať medzi jednotlivými investičnými projektmi.
Fed tak vyslal relatívne jastrabí signál, avšak bez bezprostredného záväzku k ďalšiemu zvýšeniu základných úrokových sadzieb. Pre decembrové rozhodovanie bude kľúčový predovšetkým vývoj inflácie, trhu práce a finančných podmienok. Odolnosť americkej ekonomiky napokon potvrdil aj štvrtkový predbežný odhad HDP, podľa ktorého hospodárstvo v treťom štvrťroku vzrástlo medzikvartálnym anualizovaným tempom 3,4 %, predovšetkým vďaka spotrebe domácností a investíciám.
Európska centrálna banka na štvrtkovom zasadnutí tiež ponechala základné úrokové sadzby bez zmeny, pričom depozitná sadzba zostala na 2,50 %. Prezidentka ECB Christine Lagardeová upozornila predovšetkým na pretrvávajúci energetický šok súvisiaci s konfliktom na Blízkom východe. Vyššie ceny energií podľa nej predstavujú súčasne proinflačné riziko a negatívny faktor pre hospodársky rast eurozóny.
Medziročná inflácia v eurozóne v septembri dosiahla 3,8 %, pričom významnú úlohu zohralo prudké zdražovanie energií. Lagardeová však uviedla, že rast miezd a ukazovatele jadrovej inflácie zatiaľ nenaznačujú výraznejšie rozšírenie sekundárnych inflačných efektov. ECB zároveň zohľadňuje sprísnenie finančných podmienok prostredníctvom vyšších dlhodobých dlhopisových výnosov do doby splatnosti, ktoré už samy o sebe tlmia ekonomickú aktivitu.
Na tlačovej konferencii Lagardeová potvrdila, že Rada guvernérov diskutovala aj o možnosti zvýšenia sadzieb. Nakoniec sa však jednomyseľne rozhodla počkať na ďalšie makroekonomické informácie, najmä na nové inflačné údaje, mzdový vývoj a decembrovú prognózu ECB. Ďalšie zvýšenie sadzieb tak zostáva reálnou možnosťou, nie vopred rozhodnutým krokom.
Významnou inštitucionálnou správou bolo aj oznámenie Lagardeovej, že k 7. februáru 2027 predčasne opustí funkciu prezidentky ECB. Pre finančné trhy sa tým otvára otázka budúceho smerovania menovej politiky pod novým vedením centrálnej banky.
Globálne finančné trhy: Dlhopisy posilňovali, technologické akcie strácali
Menové trhy
Na devízových trhoch americký dolár v súhrne prakticky stagnoval. Dolárový index DXY si pripísal nepatrný zisk 0,1 %, ale voči euru americká mena posilnila približne o 0,4 % na záverečnú úroveň 1,116 dolára za euro. Pre dolár hovorila predovšetkým odolnosť americkej ekonomiky a pretrvávajúci rozdiel medzi menovými podmienkami v Spojených štátoch a eurozóne.
Japonský len voči doláru oslabil približne o 0,4 %, pričom kurz USD/JPY zakončil týždeň na úrovni 157,6 jenu za dolár. Pokračujúca slabosť japonskej meny odráža okrem iného stále výrazný rozdiel medzi úrokovými sadzbami v Spojených štátoch a Japonsku. Česká koruna voči euru nepatrne oslabila o 0,1 % na 24,34 koruny za euro. Voči americkému doláru stratila približne 0,5 %, keď kurz USD/CZK dosiahol 21,82. Korunu naďalej podporuje očakávania prísnejšej menovej politiky ČNB, na druhej strane ju však limitujú geopolitická neistota a zvýšená globálna averzia k riziku.
Dlhopisové trhy
Globálne dlhopisové trhy zaznamenali prevažne pozitívny týždeň. Široký globálny dlhopisový index Bloomberg Global Aggregate posilnil o 0,3 %, pričom americké vládne dlhopisy pridali približne 0,5 %. Pozitívnu výkonnosť dlhopisov kontrastovala s poklesom technologických akcií a naznačovala presun časti kapitálu do bezpečnejších aktív.
Výnos dvojročného amerického vládneho dlhopisu klesol približne o 9 bázických bodov na 4,59 %, zatiaľ čo výnos desaťročného dlhopisu sa znížil o 7 bázických bodov na 4,93 %. Pokles výnosov odrážal okrem iného vyššiu averziu investorov k riziku a dopyt po kvalitných vládnych dlhopisoch. Mierne výraznejší pokles výnosov na krátkom konci súčasne viedol k ďalšiemu miernemu zvýšeniu sklonu americkej výnosovej krivky.
V eurozóne bol pokles výnosov miernejší. Výnos desaťročného nemeckého vládneho dlhopisu sa znížil približne o 2 bázické body na 3,32 %, zatiaľ čo francúzsky desaťročný výnos poklesol o 5 bázických bodov na 4,97 %. Úroveň francúzskych výnosov napriek tomu naďalej odráža zvýšenú rizikovú prémiu súvisiacu s fiškálnymi a politickými neistotami.
České vládne dlhopisy vykázali iba nepatrný cenový rast. Výnos dvojročného dlhopisu vzrástol približne o 3 bázické body na 4,30 %, zatiaľ čo desaťročný výnos zostal prakticky bez zmeny na 5,39 %. Krátky koniec českej výnosovej krivky tak naďalej reflektuje očakávania ďalšieho sprísnenia menovej politiky ČNB.
V korporátnom segmente panovala relatívna stabilita. Dlhopisy investičného stupňa aj špekulatívneho stupňa (HY) zhodne posilnili približne o 0,3 %. Kreditné marže kvalitných korporátnych emitentov sa prakticky nezmenili, zatiaľ čo pri rizikovejších dlhopisoch zaznamenali iba nepatrné rozšírenie. Zatiaľ teda nemožno hovoriť o plošnom zhoršení podmienok na globálnom úverovom trhu.
Akciové trhy
Na globálnych akciových trhoch bol minulý týždeň viditeľný výrazný rozdiel medzi výkonnosťou najväčších amerických technologických spoločností a zvyškom trhu. Široký globálny akciový index MSCI All Country World klesol o 0,3 % a americký index S&P 500 stratil 0,6 %. Technologický Nasdaq Composite však odpísal 2,0 % a index siedmich najväčších amerických technologických spoločností Magnificent 7 oslabil o 2,2 %.
Veľmi dôležitým signálom bola skutočnosť, že rovnomerne vážený index S&P 500 Equal Weighted naopak posilnil o 0,8 %, zatiaľ čo technologický sektor amerického indexu stratil 1,8 %. Akciový trh teda neprechádzal plošným výpredajom. Investori skôr presúvali kapitál od najväčších a relatívne drahých rastových spoločností do širšieho spektra titulov.
Tento vývoj sa prejavil aj vo výrazne lepšej výkonnosti hodnotových akcií oproti rastovým. Globálne hodnotové akcie posilnili o 0,6 %, zatiaľ čo rastové stratili 1,2 %. Zo sektorového pohľadu sa darilo predovšetkým zdravotníctvu, ktorého globálny akciový index vzrástol o 3,0 %. Naopak komunikačné služby odpísali 6,7 % a informačné technológie 1,4 %.
Hlavným katalyzátorom prehodnocovania technologického sektora boli zverejnené hospodárske výsledky troch významných amerických hyperscalerov, spoločností Microsoft, Alphabet a Amazon.
Microsoft vykázal silný rast cloudových služieb, najmä platformy Azure, a solídnu prevádzkovú ziskovosť. Investori pozitívne hodnotili schopnosť spoločnosti monetizovať dopyt po AI službách a súčasne generovať robustný prevádzkový cash flow. Napriek pokračujúcim vysokým kapitálovým výdavkom (CAPEX) sa tak Microsoft v porovnaní s konkurentmi javil ako relatívne dobre finančne vyvážený. Jeho akcie po zverejnení výsledkov nakoniec v nasledujúcej obchodnej seanse prakticky stagnovali.
Alphabet, materská spoločnosť Googlu, predstavil mimoriadne dynamický rast cloudovej divízie a pokračujúci rozvoj AI produktov. Pozornosť investorov sa však sústredila predovšetkým na prudko rastúce investičné výdavky (CAPEX), negatívne voľné cash flow a otázky ohľadom dlhodobej monetizácie AI. Obavy vzbudzoval aj vývoj rastu hlavného reklamného biznisu vzhľadom na vysoké očakávania trhu. Akcie spoločnosti preto po zverejnení výsledkov zaznamenali mimoriadne prudký prepad.
Amazon vykázal výrazné zrýchlenie rastu cloudovej platformy AWS a veľmi silnú prevádzkovú výkonnosť. Pozitívne prevádzkové výsledky však zatienili enormné kapitálové výdavky (CAPEX) do AI infraštruktúry a výrazné zhoršenie voľného cash flow. Akcie v reakcii na výsledky najprv prudko oslabili v poobchodnej fáze, počas nasledujúceho obchodovania však podstatnú časť strát korigovali a zakončili seansu v miernom poklese.
Z pohľadu globálnych investorov pritom dochádza k zásadnej zmene AI investičného naratívu. V predchádzajúcich obdobiach finančné trhy oceňovali predovšetkým očakávaný exponenciálny rast dopytu po výpočtovom výkone a ochotu technologických gigantov agresívne investovať do dátových centier, čipov a energetickej infraštruktúry. Samotný rast kapitálových výdavkov (CAPEX) bol často interpretovaný ako pozitívny signál budúceho rastu. Teraz sa však pozornosť stále viac presúva ku kvalite tohto rastu.
Kľúčovými otázkami sú schopnosť premeniť investície na skutočné voľné peňažné toky, rentabilitu investovaného kapitálu alebo ROIC a porovnanie tejto návratnosti s nákladmi kapitálu (weighted average cost of capital – WACC). Investori zároveň začínajú citlivejšie vnímať dĺžku ekonomickej životnosti AI infraštruktúry, riziko rýchleho technologického zastarávania a prípadnú potrebu ďalšieho externého financovania.
Vysoký rast tržieb a prevádzkových ziskov totiž automaticky neznamená tvorbu hodnoty pre akcionárov. Ak kapitálové výdavky (CAPEX) dlhodobo rastú rýchlejšie ako prevádzkový cash flow a návratnosť nových investícií nedosahuje požadovanú úroveň, môže aj rýchlo rastúca spoločnosť čeliť tlaku na svoje akciové valuácie. Práve tento posun od prísľubu budúceho rastu k dôrazu na finančnú disciplínu a tvorbu voľného cash flow predstavuje jeden z najvýznamnejších štrukturálnych trendov súčasných akciových trhov.
Mimo Spojené štáty bola situácia prevažne priaznivejšia. Európsky index STOXX Europe 600 posilnil o 1,7 %, indické akcie pridali 2,2 % a český index PX vzrástol o 1,7 %. Naproti tomu akcie rozvíjajúcich sa trhov ako celok poklesli o 0,7 %.
Mimoriadne výrazný prepad zaznamenali latinskoamerické akcie, ktorých regionálny index MSCI Latin America stratil 15,3 %. Hlavným dôvodom bola prudká korekcia brazílskeho trhu po znovuzvolení prezidenta Luiza Inácie Luly da Silvy. Investori negatívne reagovali predovšetkým na nenaplnené očakávania politickej zmeny a na obavy z ďalšieho vývoja fiškálnej politiky.
Komoditné trhy
Na komoditných trhoch pokračovala zvýšená volatilita. Cena severomorskej ropy Brent vzrástla o 0,8 % a týždeň zakončila na úrovni 117,6 dolára za barel. Ceny ropy naďalej podporovala geopolitická riziková prémia spojená s konfliktom na Blízkom východe a neistotou ohľadom dodávok energetických surovín. Vysoké ceny energií pritom predstavujú významný makroekonomický problém. Zvyšujú výrobné a prepravné náklady podnikov, oslabujú reálnu kúpnu silu domácností a komplikujú centrálnym bankám návrat inflácie k cieľovým hodnotám.
Priemyselná meď minulý týždeň oslabila približne o 1,0 %. Výraznejší pokles zaznamenali drahé kovy. Zlato stratilo 2,7 % a jeho cena klesla pod 3 900 dolárov za trójsku uncu. Striebro prepadlo dokonca o 8,7 %. Korekcia drahých kovov ukazuje, že ani tradične defenzívne aktíva nemusia v prostredí zvýšenej trhovej volatility automaticky poskytovať ochranu pred stratami.
Česká ekonomika v treťom štvrťroku pokračovala v raste
Český štatistický úrad v piatok zverejnil predbežný odhad vývoja českého HDP za tretí štvrťrok. Podľa týchto údajov česká ekonomika medzikvartálne vzrástla o 0,5 %, zatiaľ čo medziročná dynamika dosiahla 1,6 %. Oproti druhému štvrťroku, kedy medziročný rast predstavoval 1,9 %, teda medziročné tempo hospodárskej expanzie spomalilo.
Pozitívne sa na medzikvartálnom raste podieľali predovšetkým výdavky domácností na konečnú spotrebu a saldo zahraničného obchodu. Negatívny príspevok naopak zaznamenala tvorba hrubého kapitálu. Z odvetvového pohľadu rast podporovali predovšetkým obchod, doprava, ubytovanie a pohostinstvo a informačné a komunikačné činnosti. Mierny pokles hrubej pridanej hodnoty naopak zaznamenali spracovateľský priemysel a stavebníctvo.
Česká ekonomika tak naďalej vykazuje solídnu odolnosť, ale jej rast nie je úplne vyvážený. Spotrebu domácností podporuje rast reálnych príjmov a relatívne priaznivá situácia na trhu práce, zatiaľ čo investičná aktivita a niektoré priemyselné segmenty zostávajú slabšie.
Z hľadiska menovej politiky je podstatné, že pokračujúci rast domácej spotreby a pretrvávajúce napätie na trhu práce môžu udržiavať zvýšené domáce inflačné tlaky, predovšetkým v sektore služieb. Samotné spomalenie medziročného rastu HDP tak zatiaľ nepredstavuje dostatočne silný argument proti ďalšiemu zvýšeniu úrokových sadzieb.
ČNB pravdepodobne pristúpi k ďalšiemu zvýšeniu základných úrokových sadzieb
Hlavnou domácou makroekonomickou udalosťou tohto týždňa bude štvrtkové zasadnutie bankovej rady Českej národnej banky. Analytický konsenzus očakáva zvýšenie základnej dvojtýždňovej repo sadzby o štvrť percentuálneho bodu zo súčasných 3,75 % na 4,00 %.
Hlavným dôvodom očakávaného sprísnenia menovej politiky je zhoršujúci sa inflačný výhľad. Hoci medziročná inflácia v septembri dosiahla relatívne umiernených 2,5 %, v posledných mesiacoch opäť zrýchľuje a podľa dostupných informácií sa celková aj jadrová inflácia pohybujú nad predchádzajúcou prognózou ČNB.
Prvým významným proinflačným faktorom je pokračujúci energetický šok. Vysoké ceny ropy, zemného plynu a pohonných hmôt sa postupne premietajú do nákladov podnikov a vytvárajú riziko ďalších nepriamych alebo sekundárnych cenových efektov. Navyše existuje riziko, že sa zvýšené náklady energií výraznejšie prejavia v regulovaných cenách a ďalších položkách spotrebiteľského koša na začiatku budúceho roka.
Druhým faktorom je pretrvávajúca domáca inflácia, najmä v sektore služieb. Relatívne napätý trh práce a pokračujúci pomerne rýchly rast nominálnych miezd podporujú spotrebu domácností, ale zároveň udržujú zvýšené jednotkové náklady práce a cenové tlaky v ekonomike. Významnú úlohu zohráva aj dynamika cien nehnuteľností a úverové aktivity.
Tretím rizikom je fiškálna politika. Prípadný výraznejší rast verejných výdavkov, miezd vo verejnom sektore a rozpočtového deficitu by mohol ďalej podporovať domáci dopyt a komplikovať centrálnej banke snahu o stabilizáciu inflácie na dvojpercentnom cieli.
Dôležitým faktorom bude aj nová makroekonomická prognóza ČNB. Tá pravdepodobne premietne vyššie ceny energií, zhoršenie zahraničného inflačného výhľadu a pretrvávajúce domáce nákladové tlaky do vyššej trajektórie očakávanej inflácie a úrokových sadzieb. Zároveň bude nutné zohľadniť miernejší rast českej ekonomiky, ktorý naopak pôsobí protiinflačne.
Zvýšenie repo sadzby na 4,00 % sa preto v súčasnom prostredí javí ako pravdepodobný preventívny krok, ktorého cieľom je zabrániť prenosu energetického cenového šoku do dlhodobejších inflačných očakávaní a mzdovo-cenovej dynamiky.
Pre finančné trhy však nemusí byť samotné zvýšenie základných úrokových sadzieb zásadným prekvapením, pretože je už do značnej miery zahrnuté v trhových cenách. Dôležitejšia bude následná komunikácia bankovej rady a nová prognóza, najmä to, či ČNB naznačí pokračovanie cyklu zvyšovania sadzieb aj na ďalších zasadnutiach.
Celkovo minulý týždeň ukázal, že svetová ekonomika zostáva relatívne odolná, avšak investičné prostredie sa postupne mení. Vyššie ceny energií komplikujú centrálnym bankám kontrolu inflácie, zatiaľ čo rastúce náklady kapitálu nútia investorov oveľa dôslednejšie posudzovať skutočnú ekonomickú návratnosť, resp. rentabilitu firemných investícií (return on invested capital – ROIC). Najvýraznejšie sa tento trend prejavuje v sektore umelej inteligencie, kde sa pozornosť stále viac presúva od očakávaného rastu k tvorbe voľného cash flow a návratnosti investovaného kapitálu (ROIC). Práve schopnosť dlhodobo vytvárať hodnotu pre akcionárov tak môže byť jedným z hlavných faktorov, ktoré budú v nasledujúcom období rozhodovať o relatívnej výkonnosti jednotlivých akciových titulov a sektorov.

Michal Stupavský
Investičný stratég